V súčasnosti poznáme asi 3 000 odrôd jabloní. Pokiaľ vlastníte pozemok, ktorý je len lúkou, možno stojí za to zamyslieť sa, či by sa neoplatilo pretvoriť ho na sad. Najmä ak mnoho dnešných lúk a pasienkov v stredných polohách vo vzdialenosti do kilometra od obcí bolo v minulosti sadmi. Tráva tam vyrastie tak či tak, len kosenie bude trochu zložitejšie.
Keďže text je pomerne rozsiahly, pripravili sme aj obsah s linkami k hlavným témam:
Kvasné nádoby a založenie kvasu
Jablká a hrušky sú už celé storočia tvoria mimoriadne zdravú súčasť jedálneho lístka slovenských domácností. Či už ako zdravé čerstvé ovocie, alebo ako všemožné koláče, sušené štvrťky, zaváraniny, ale aj prekvasené do podoby jablkovice a hruškovice. Poďme sa teraz pozrieť, ako sa k dopracovať k úrode jadrovín a ako túto úrodu správne spracovať a uskladniť.
Okrem toho, že jablone a hrušky sú zdrojom kvalitných vitamínov, sú ich stromy významným krajinotvorným prvkom. Nejedná sa len o výnimočne staré stromy, ktoré zdobia mnohé chotáre. Ovocné sady totiž v devätnástom storočí a v prvej polovici dvadsiateho tvorili v stredných polohách Slovenska významnú zložku krajiny. Mnohé miesta a celé plochy, nevhodné na iné poľnohospodárske využitie boli porastené ovocnými stromami a pre niektoré oblasti sa stali významnou a vítanou alternatívou k poliam.
V súčasnosti sú veľmi populárne staré (tzv. krajové) odrody. My používame radšej termín staré odrody, pretože mnohé z nich nie sú miestne (Kanadská reneta, Batul, ale aj najpestovanejšia odroda - obyčajná jonatánka - takmer všetky pochádzajú zďaleka, niektoré doslova z opačného konca sveta).
Prvoradým je výber veľkosti stromu a odrody. Niekedy dokonca nie je treba nákup nových, stačí obnoviť staré stromy (platí to najmä pri starých tradičných odrodách štepených na bujne rastúcich podpníkoch).
A ako si vybrať ten správny strom?
Prvou charakteristikou je práve spomenutý podpník.
U jabloní poznáme množstvo podpníkov. Ak chceme sadiť veľké stromy do rozľahlého sadu, ktoré budú pestované tradičným spôsobom, vyberáme si semenáčiky alebo podpník A2. Podpníky MM106 a MM111 rastú o čosi menej a podpníky M9 a M27 budú vhodné aj do tých najmenších záhradiek.
U hrušiek nie je výber až taký široký. Veľké stromy budú vyrastať po naštepení na starú dobrú hruškovú plánku, menšie vyrastú po zaštepení do duly.
Samozrejme, podpníky neodlišuje len “chuť do rastu”, ale aj množstvo ďalších vlastností. Napríklad odolnosť voči chorobám, mrazuodolnosť, či schopnosť zvládnuť horúčavy. Všeobecne však platí, že semenáčový podpník je odolnejší. Vyrástol zo semienka a má všetky súčasti skutočného stromu. Napríklad mohutný koreň, ktorý je nevyhnutný pre zásobovanie stromu vodou. Tieto stromy sú zvyčajne aj dlhoveké a nevyžadujú taký výrazný rez. Rodia však čo čosi neskôr - prvú úrodu môžete čakať po šiestich rokoch, možno aj čosi neskôr.
Je treba poradiť sa s odborníkom, prípadne si vyhľadať v odbornej literatúre aj vhodnú kombináciu podpníka a odrody.
Ideálna nadmorská výška u nás pre jablone je 200 metrov nad morom, ale jablká sa dajú dopestovať aj v 600 metroch. Ak sa však bavíme o ideále, priemerná ročná teplota by mala byť 8 °C. Treba si dať pozor na mrazové doliny a miesta vystavené zimnému severáku.
Jablone nie sú náročné na pôdu, ale kamenisté, vlhké či príliš suché a plytké pôdy samozrejme nevyhovujú. Pôda by mala obsahovať aj vápnik, reakcia by však mala byť neutrálna. Niektoré okolnosti je možné obísť - napríklad aj na pôde s vysokou hladinou spodnej vody je možné pestovať jablone - nie však plne vysoké stromy- radšej plytko zakoreňujúce vegetatívne podpníky.
Miesto pestovania ovplyvňuje aj výskyt chorôb. V nižších polohách je častejšia múčnatka, vo vyšších chrastavitosť. O chorobách a škodcoch si povieme aspoň základné informácie.
Začneme od tej najjednoduchšie odstrániteľnej - vošiek. Tie nemusíme ani striekať, ani zbierať, ani otriasať. Stačí, ak zlikvidujeme mravce, ktoré sa o vošky starajú. Opäť nemusíme použiť žiadne dramatické chemické postreky. Stačí na strome vytvoriť asi päť centimetrov široký lepkavý pás, ktorý mravce nie sú schopné prekonať a vošky sa stratia.
Múčnatka je už iná káva. Je to huba, ktorej mycéliá tvoria na listoch náchylných odrôd (Jonathan, Ontario, Idared a ďalšie) biele povlaky - akoby boli listy posypané niečím múčnym. A nie len to - listy sú deformované, stáčajú sa, usychajú a odpadávajú. Veľký výskyt hrozí najmä v rokoch ako je aktuálny - nie preto, že končí osmičkou, ale preto, že jar bola extrémne teplá, čo tejto hube vyhovuje.
Podhubie tejto nepríjemnej a nejedlej huby prečkáva zimu v púčikoch. Z nich na jar vyrastajú v tzv. prvotnej infekcii poškodené listy. Ak neodstránime, choroba napadne počas zvyšku vegetačného obdobia ďalšie listy.
Ošetrovanie a boj proti tejto chorobe sa skladá z viacerých prvkov. Prvým je mechanické ničenie. Spočíva v odstraňovaní napadnutého lístia počas vegetácie a pálení všetkého lístia na jeseň.
Chemická ochrana je možná pomocou veľkej škály postrekov. Prvý postrek však treba aplikovať ešte pred kvitnutím a druhý po kvitnutí.
Postrekov je veľké množstvo a o konkrétnom je lepšie rozhodnúť sa podľa aktuálnej dostupnosti napr. v miestnom obchode so záhradníckymi potrebami.
Tretím spôsobom boja je vysádzanie odrôd, ktoré nie sú natoľko náchylné na napadnutie múčnatkou (Rozela, Topaz, Orion).
Technicky sa nejedná o chrastavitosť jabloní, ale len jabĺk :-).
Aj toto ochorenie spôsobuje huba. A ako správna huba potrebuje na svoj rozvoj striedanie vlhkosti a tepla.
Aj keď najcharakteristickejšie sú chrasty na jablkách, choroba napáda aj listy. Na ich spodnej strane sa objavujú tmavé škvrny, postupne choroba prerastie aj na hornú stranu, kde vytvorí povlak hnedej farby. Napadnuté listy schnú a odpadávajú. Napadnuté plody sú deformované, neestetické a horšie skladovateľné.
Podobne ako pri múčnatke, aj pri chrastavitosti odstraňujeme a pálime listy, využívame postreky. Prvý postrek tesne pred kvitnutím, druhý tesne po odkvitnutí, ale ak pokračuje vlhké počasie, striekame každé dva týždne až do júla. Chemických prípravkov je veľké množstvo. Do výbavy pestovateľa teda zaradíme aj kvalitný a dostatočne výkonný postrekovač.
Jednoduchým riešením je využiť odrody, ktoré sú rezistentné voči chrastavitosti. Ušetríme si tým množstvo starostí a množstvo chémie.
V prvom rade sa zameriame na možno poslednú vlastnosť, ktorá napadne spotrebiteľa a tou je: skladovateľnosť. Ak si totiž pestujete vlastné jablká, zrejme sa z nich chcete tešiť nie len počas leta a jesene, ale plánujete ich odložiť na zimu.
Preto je vhodné vyberať si niekoľko odrôd. Niektoré na priamy konzum, niektoré na krátkodobé uskladnenie a niektoré na dlhodobé skladovanie.
V letákoch či na webových stánkach predajcov ovocných stromov nájdete tri slová letná, jesenná a zimná odroda.
Letné odrody sa nehodia na skladovanie. Preto nie je vhodné mať na záhrade viac ako jeden strom týchto včasných jabĺk. Pokiaľ pravda neje celá rodina jablká lopatami. Jesenné odrody vydržia skladovanie o čosi dlhšie. “O čosi dlhšie” znamená niekoľko týždňov.
Na dlhodobé skladovanie sú vhodné zimné odrody. Niektoré z nich dosahujú konzumnú zrelosť až v januári, ale skladovateľné sú aj do mája.
- jedna z najúrodnejších odrôd
- zber koncom augusta až v septembri
- aj do vyšších polôh
Šampión
- ďalšía jesenná odroda
- vhodná aj do podhorských oblastí
- zimná odroda
- do stredných polôh
Golden Delicious
- zimná odroda
- do teplejších oblastí
- tradičná zimná odroda
- vhodná pre stredné a vyššie polohy
- opäť zimná odroda
- vhodná pre stredné a vyššie polohy
- veľmi neskorá zimná odroda
- veľké červené plody
- skladovateľná až do mája
- vhodná len do najteplejších oblastí
- vyžaduje ochranu proti hubovitým chorobám
Fuji
- veľké červené plody, veľmi populárna odroda
- skladovateľná až do mája (aj dlhšie)
- vhodná len do najteplejších oblastí
- vyžaduje ochranu proti hubovitým chorobám
- pre úrodu veľkých plodov vyžaduje prebierku
- do chladnejších oblastí je vhodný jej klon Beni Shogun
Goldstar
- kríženec odrôd Rubín a Vanda
- plody sú zelené s ružovým líčkom
- zberá sa koncom októbra, plody sú jedlé až v januári
- vydrží do apríla
- rezistentná voči chrastavitosti
- možno ju pestovať vo všetkých oblastiach
Pinova
- pochádza z Nemecka
- pravidelná a bohatá úroda
- zber začiatkom októbra, plody dosahujú konzumnú zrelosť v decembri
- vydrží do apríla
- odolná voči chrastavitosti
- do južných oblastí a chránených stredných polôh
Gala
- jesenná odroda
- pri nadúrode vyžaduje prebierku, inak sú plody malé
- zber začiatkom septembra
- skladovanie do februára
Topaz
- česká stredne úrodná odroda
- úplne odolná voči chrastavitosti
- vysoko odolná proti múčnatke
- vďaka rezistencii si získava stále väčšiu obľubu
Admiral
- silný rast, pravidelná rodivosť
- skladovateľnosť do konca mája
- vysoko odolná voči chrastavitosti
- odolná voči múčnatke
- náchylná na pehavitosť, preto sa odporúčajú preventívne postreky vápenatými hnojivami
Granny Smith
- pôvodne austrálska odroda
- len do najteplejších oblastí
- zber v druhej polovici októbra
- dlhé skladovanie zlepšuje chuť ovocia
Luna
- česká odroda
- veľké plody zelenej farby s občasným červeným líčkom
- zber od začiatku októbra, vyžaduje minimálne 2 mesiace skladovania pre úplné dozretie na konzum
- skladovateľná do apríla
- rezistentná proti chrastavitosti
- do nižších a stredných polôh
Shalimar
- český kríženec Topazu a Golden Delicious
- vhodná do teplých a chránených stredných polôh
- zber od polovice októbra
- odolná voči chrastavitosti
- málo náchylná na napadnutie múčnatkou
- náročnejšia na tvarovanie
Sirius
- ďalší český kríženec Golden Delicious a Topazu
- skladovateľná do apríla
- do južných a chránených stredných polôh
- rezistentné proti chrastavitosti
- málo napádané múčnatkou
- ľahko tvarovateľná odroda
Zvonkové
- nemecká odroda
- zber koncom októbra, konzumnú zrelosť dosahujú až v januári
- skladovateľné do apríla
- do teplých polôh
- nie je rezistentná
Ak už máme vybratú odrodu, môžeme si stromček zaštepiť (postupu sa budeme venovať v samostatnom texte), alebo si kúpime zaštepenú sadenicu.
Ak zvládneme jarné a najmä letné polievanie, môžeme jablonku vysadiť aj na jar. Silno však odporúčame vysádzať mladé stromčeky na jeseň.
Po nákupe vysádzame stromčeky čo najskôr. Ak sú korene obschnuté, môžeme stromček namočiť na 24 hodín do vody. Medzičasom si vykopeme jamy a pripravíme všetko potrebné.
Sadenie samotné je pomerne jednoduché - stromčeky, ktoré pochádzajú z vegetatívneho množenia (nie sú zo semiačka), môžeme zasadiť o čosi hlbšie, ako rástli pôvodne, generatívne množené zasadíme tak, aby koreňový kŕčok bol v pôde.
Pri sadení zostriháme korene o ⅓ pôvodnej dĺžky. Jemné korienky sa snažíme zachovať. Jamu kopeme primeranej veľkosti. Paradoxne, pre menšie kultivary je vhodnejšia väčšia jama a veľké množstvo starého hnoja či kompostu v zásype. V každom prípade však stromček dobre zalejeme. Tu rozhodne nešetríme. Našou snahou bude zhutniť zeminu, aby sa stromček čo najrýchlejšie zakorenil. Pri zakopávaní preto nehádžeme do jamy veľké hrudy. Stromček môžeme mierne hýbať nadol a nahor, aby sa okolo koreňov hlina usadila čo najviac. Čo sa týka zálievky, tak viac je lepšie. Blato nie je na škodu. Prebytočná vlhkosť sa tak či tak rýchlo dostane do okolitej pôdy.
K stormčekom osadíme oporné kolíky z trvanlivého dreva. Dub alebo agát sú najvhodnejší kandidáti. Sadenicu uviažeme o oporný kolík tak, aby sadenica nebola použitým špagátom zaškrtená.
Spon medzi stromčekmi vyberáme podľa toho, akú predpokladáme výslednú veľkosť stromu v dospelosti. Každý ovocný strom má rád dostatok svetla, preto im ho doprajme. Odvďačia sa.
Kedysi sa odrody šľachtili najmä na odolnosť voči chorobám, vďaka čomu máme odrody rezistentné alebo aspoň menej citlivé na chrastavitosť a múčnatku, ale aj odrody, ktoré sa hodia do menej priaznivých pestovateľských oblastí.
Dnešné šľachtenie sa skôr zameriava na vzhľad a chuť, čo zasa poteší konečného spotrebiteľa.
V každom prípade, dnes si vyberie každý.
Pestovanie jabloní nie je náročné, vyžaduje si však veľký objem vedomostí. Niektoré z nich sme zhrnuli napríklad v staršom texte o zimnom reze.
To, aby nám jablká vydržali až takmer do ďalšej úrody včasných odrôd si zaisťujeme už pri zbere.
Jablká musia byť pri väčšine odrôd pripravené na zber. Znamená to, že sa aj so stopkou odtrhnú od stromu po miernom pootočení či nadvihnutí jablka.
Na zber u vysokých stromov je treba byť pripravený. Hovorí sa síce, že nie je správny ovocinár, kto ešte nespadol zo stromu, ale načo zbytočne riskovať život a zdravie?
Preto je treba zaistiť si vhodný a kvalitný rebrík. Na tie najkrajšie jablká aj tak zrejme dosiahnete len oberákom. :-) 
Pri zbere je vhodné jablká hneď preberať a rozdeliť ich na tie, ktoré sa oplatí skladovať a na zvyšok, ktorý sa spracuje po zbere.
Všetky akokoľvek poškodené jablká vyraďujeme zo skladovania. Platí to pre prasknuté, otlčené a stlačené plody, ale aj tie, ktorým chýba taký detail, ako stopka. Je to poškodený plod, rana po stopke je ranou v jablku. Tak isto jablká, ktoré načal pred nami nedočkavý škorec či červík. Hovorí sa síce, že sú zdravé, ale na skladovanie nie sú vhodné.
Miestnosť na uskladnenie jabĺk by mala byť dostatočne (nie extrémne vlhká) a zatemnená. Vyplýva z toho samozrejme pivnica. Ak nie je vlhkosť v miestnosti dostatočná, vždy je možné zvýšiť ju odparovaním z nádoby s vodou.
Jablká by mali byť uskladnené v jednotlivých vrstvách. Či už samostatne v policiach, alebo v plochých bedničkách. Ak nemáme dostatočné priestory na takéto uskladnenie a jablká skladujeme v hlbokých bedničkách, musíme počítať s vyššími stratami. Aj v takom prípade by sme sa však mali snažiť rozdeliť jabĺčka v bedničke na vrstvy aspoň vrstvou vlnitej lepenky.
Aj tie najlepšie jablká však počas skladovania prezrievajú a napriek dôkladnej kontrole a prebratiu začnú hniť. Aj preto je vhodné skladovanie v spomínaných plochých bedničkách, ktoré zaistia o.i. možnosť pravidelnej a jednoduchej kontroly. Odporúča sa robiť túto kontrolu pivnice raz týždenne a všetky nahnité kusy vyradiť.
Jablká, ktoré nie sú vhodné na dlhodobé zimné skladovanie, môžeme spracovať na množstvo spôsobov.
Hneď na začiatku upozorňujeme, že na sušenie sa nehodia plody, ktoré sú poškodené údermi, so začínajúcou hnilobou a podobné “šmakocinky”.
Je treba vybrať pekné kusy. Tie rozkrojíme, odstránime jadrovník a nakrájame na mesiačiky široké asi pol centimetra, možno aj trochu viac.
Ďalšie úpravy závisia od chuti. Niekto namočí jablká do jemného (0,1-0,2 % roztoku kyseliny citrónovej, aby jablká nezhnedli, niekto ich radšej posype škoricou.
Samotné sušenie môžeme zveriť sušičke, ktorá sa o všetko postará sama. Ak máme viac voľného času, na sušenie poslúži aj rúra, ktorú zohrejeme na 50 - 70 °C. Nakrájané jabĺčka poukladáme na papierom vyložené plechy a necháme dve hodiny hriať pri pootvorených dvierkach, potom vypneme, necháme vychladnúť, rezy otočíme a spustíme rúru znova. Tento spôsob je ekonomický, najmä pokiaľ máme teplovzdušnú rúru.
Ďalším spôsobom je sušenie na lieskach na radiátore. Môžeme tiež vybrať jadrovník z celého jablka, a jablká nakrájať na kolieska.
Ak sušíme letné odrody, stačí narezané jablká nechať vonku pri teplote 30 °C. Za dva dni by malo byť hotovo. V tomto prípade treba ovocie chrániť pred hmyzom.
Podobne ako pri sušení, aj pri lisovaní používame len zdravé plody. Mierny rozdiel je, že môžeme využiť aj nevzhľadné kusy, nikdy však nelisujeme nahnité!
Jablká zvyčajne nie je potrebné pred lisovaním umývať. Ak je to predsa len potrebné, veľkú službu urobí obyčajná plastová prepravka naplnená vodou. Do nej môžeme jablká vkladať po viac kusoch naukladaných v plastovej bedničke na ovocie a oplachovať.
Aby sme dosiahli čo najvyššiu výťažnosť šťavy, je potrebné jablká podrviť. Na to sa hodí kvalitný drvič, ktorý rozomelie jablká nie nutne na kašu, ale na malé kúsky, ktoré sa už ľahko odšťavujú.
Stačí len umiestniť prepravku pod drvič a točiť kľukou. Rozdrvené ovocie hneď ukladáme do lisu na ovocie. V súčasnosti pomáhajú s rýchlym ukladaním a lisovaním aj sieťky, ktoré sa vkladajú do lisu. Keď je lis naplnený, môžeme založiť na navŕšenú jablkovú drť dosky a nasadiť uťahovací mechanizmus. Uťahovanie lisu je zjednodušené rohatkou, takže lisované ovocie nevytláča maticu nahor. Šťava vyteká do pripravenej nádoby a po úplnom dotiahnutí lisu a odtečení poslednej šťavy môžeme vybrať z lisu výlisok a vložiť ďalšiu dávku ovocia. Výlisok môžeme použiť ako krmivo pre zvieratá alebo ho pridať do kompostu.
Vylisovanú šťavu zrejme nebudeme schopní vypiť naraz, takže prichádza aj otázka skladovania. Najjednoduchším spôsobom je zmrazenie v plastových fľašiach. Ak chceme uchovať šťavu bez pomoci mrazničky, môžeme ju zavariť v bežných zaváracích pohároch.
Ak chceme jablkovú šťavu ešte viac zušľachtiť, necháme ju vykvasiť a vypáliť. Pri použití ušľachtilých kvasiniek získate kalvados. Síce nepravý, ale lepší, ako obyčajná jablkovica.
Ak niekto zbiera do kvasu jonatánky, ktoré opadávajú v júlových horúčavách, nikdy nepite jeho jablkovicu:-). Jablká ešte nemajú dostatok cukrov, takže kvas nebude nič moc - a pálenka dobrá len na dezinfekciu.
Tak isto do kvasu nepatria nahnité kusy, zemina, tráva, slimáky a ktovie, čo sa ešte dá v záhrade nájsť...
Aby výsledná pálenka nemala chuť ako vyvarené konáre, treba z jabĺk odstrániť stopky.
Potom treba jablká rozdrviť. Pomôže sa tým výžive kvasiniek, ktoré sa takto budú ľahšie dostávať k prepotrebnému cukru v dužine. Tak isto sa odstránia vzduchové medzery, ktoré by zostávali medzi jednotlivými jabĺčkami.
Najjednoduchšie je použiť plastové nádoby špeciálne na to určené - barely na kvas. Prípadne menšie sudy. Dajú sa totiž pevne uzavrieť a majú dostatočný objem Majú všetko potrebné, vrátane madiel, ktoré oceníte pri prevoze kvasu do pálenice.
Môžeme použiť aj staré klasické drevené sudy, ale musíme počítať s tým, že pomer hmotnosť/objem je menej priaznivý a pred kvasením ich treba dezinfikovať pomocou sýrnych knôtov. Aj plastové nádoby nie
Nerezové nádoby sú tiež vhodné, ale sú podstatne drahšie.
Vyslovene nevhodné sú bežné oceľové sudy a rôzne nádoby neznámeho pôvodu.
Nadrvené ovocie naložíme do suda čo najskôr. Naplnenie jedného suda by malo trvať maximálne tri dni. Sud nenapĺňame úplne po okraj, ale len do ⅘.
Pred uzavretím môžeme obsah premiešať, potom sud uzatvoríme a nasadíme kvasnú zátku. Potom už do kvasu nezasahujeme.
Nádoby umiestnime do priestorov, kde teplota nepresiahne 25 °C, ideál je medzi 16˚ C -18 °C.
Pri kvasení baktrérie premieňajú cukry na alkohol a oxid uhličitý. Prvý sa bude vypaľovať, druhý tvorí ochranu kvasu pred nežiaducimi plesňami a aerobnými baktériami.
Kvasná zátka zároveň zabraňuje etanolu v odprarovaní a umožňuje sledovať, či je kvas ešte aktívny (bublinkuje).
Po skončení kvasenia prestane kvasná zátka bublinkovať a horná časť (koláč) sa prepadne. Odstránime ho a kvas opäť uzavrieme. Ak je možnosť, môžeme ho presunúť na chladnejšie miesto.
Dĺžka kvasenia závisí od cukornatosti kvasu, jeho ďalších vlastností, ale aj od teploty.
Termín v pálenici si treba dohodnúť čo najskôr. Dobrá správa je, že jablčný kvas nie je príliš náchylný na stratu arómy, takže niekoľko dní čakania hotového kvasu na vypálenie nie je fatálnou chybou.
V pálenici si treba zistiť nie len vhodný termín, ale aj minimálne množstvo kvasu, ktoré pálenica berie na spracovanie. 300 litrový kotol nebude nikto pre 100 litrov kvasu zohrievať - nie že by im to nestálo za to, ale môže to poškodiť samotný kotol - takže vlastne im to za to nestojí.
Vypaľovanie závisí od množstva kvasu, ale treba sa pripraviť na najmenej trojhodinovú šichtu.
Tak ako si treba zistiť termín, treba si zistiť aj to, či si napr. netreba na pálenie priviesť vlastné drevo.
Ceny za pálenie sú rôzne, ale väčšinu ceny zhltne spotrebná daň. Ďalšie poplatky sú za použitie pálenice, palivo, likvidáciu zvyšku kvasu a podobne. Vo výsledku môže byť cena za liter jablkovice niekde medzi 4,5 eura a 7 eur.
Výťažnosť zo 100 kilogramov kvasu sa pohybuje okolo 7 litrov 52-percentnej jablkovice.
Už vám naliali pálenku z plastovej fľašky od Sprite, na ktorej bol uzáver od Šofokoly a preškrtnutý nápis “Riedidlo”?
Keď si aj odmyslíme “estetickú” hodnotu, tak bežne dostupné plastové nádoby nie sú upravované na skladovanie alkoholu. Ten pôsobí na plast ako rozpúšťadlo a výsledkom je jablkovica s umelou hmotou.
Alkohol určite lepšie chutí, ak sa na podávanie použije decentná sklenená fľaša, či už moderného alebo tradičného dizajnu.
A tiež vkusné poháriky. Opäť, dnej je možnosť vybrať si z množstva dizajnov. V ponuke sú aj starodávne sklienky-pijačky, ktoré sme mali možnosť vidieť naposledy v klasických filmoch. 
Na dlhodobé skladovanie alkoholu je najvhodnejšie sklo, najlepšie demižón. Sklo neuvoľňuje do pálenky žiadne látky. Aby sa naopak z pálenky neuvoľňoval alkohol cez veľkú plochu hladiny, je dobré mať demižón primeranej veľkosti plný.
Na dlhodobé skladovanie pálenky je vhodný priestor so stabilnou teplotou. Najlepšie do 10 °C, ale ak teplota nepresiahne izbovú. je to ešte prijateľné. Naopak, priestory, kde teplota často vystupuje vysoko, nie sú vhodné.
Pri správnom uskladnení si budete môcť dobrú úrodu jabĺk vychutnávať aj desiatky rokov po zbere.
Bezpečná platba
Menu
