Prečo sú králiky vhodné aj pre úplných začiatočníkov
Králiky patria medzi najjednoduchšie a najvďačnejšie zvieratá na chov, čo z nich robí ideálnu voľbu pre úplných začiatočníkov. Sú nenáročné na priestor, nepotrebujú špeciálne vybavenie a pri správnej starostlivosti sú zdravé a odolné. Na rozdiel od iných hospodárskych zvierat rastú rýchlo, dobre znášajú bežné podmienky a nevyžadujú odborné znalosti.
Ďalšou výhodou je ich pokojná povaha – králiky sa rýchlo adaptujú na nové prostredie a dobre znášajú kontakt s človekom. K základnej starostlivosti patrí prístup k čerstvému senu, voda a pravidelné čistenie králikárne, čo zvládne bez problémov aj začiatočník. Pre tých, ktorí chcú chovať zvieratá doma alebo na menšej záhrade, sú králiky ideálnym kompromisom medzi nenáročnosťou a úžitkom. Pozrime sa teda postupne na to ako začať s chovom králikov.
Pozrite si náš široý sortiment chovateľských potrieb pre králikov.
Hoci domáce králiky prežijú aj vo voľnej prírode, iste je lepšie venovať pozornosť dobrej králikárni. Mala by mať niekoľko oddelení. Pre jednotlivého králika bude stačiť aj rozmer klietky 60 x 60 centimetrov, pre samicu s mladými radšej 120 x 60 centimetrov. Počítajme s tým, že budeme mať samca a dve chovné samice, to sú už tri klietky. Ak budeme oddeľovať odchované mladé zajace a triediť ich podľa pohlavia, pripočítajme ešte dve väčšie klietky. O stavbe králikárne si povieme inokedy. Či ju už vyrobíme sami, alebo si ju zadovážime už hotovú, vždy ju umiestnime na svetlé miesto, ale tak, aby v lete nebola na priamom slnku. Králiky znesú bez problémov naše zimy. Čo im nesvedčí, je teplo a vlhko. Je to totiž ideálne prostredie na šírenie parazitov a chorôb.
Ak máte na dvore nepoužívaný chliev pre prasa, môžete na chov králikov použiť aj ten. Hygiena je v jednom aj druhom prípade povinnosťou číslo jeden. Každú klietku v králikárni je nutné vybaviť niekoľkými zariadeniami, nevyhnutnými na chov. V prvom rade je to napájačka. Zabudnime na misky s vodou. Moderná niplová napájačka (možno aj pripojená na rozvod pitnej vody) zaistí dostatok čistej vody a ochráni králiky pred chorobami. Krmivo králikom podávame z misiek. Ako vieme z rozprávky “Dívka na košteti”, králiky hlodajú. Takže pevná kameninová miska alebo nerezová miska je to správne kŕmidlo, ktoré odolá hlodavým zubom králikov. Okrem misky budú králiky potrebovať aj jasle, čiže závesné kŕmidlo na seno a ďalšie objemové krmivá.
Hovorí sa, že králik nesmie nikdy vyhladnúť. Táto poučka platí najmä preto, že králik, ktorý má prázdne kŕmidlá, sa začne živiť napríklad znečistenou podstielkou. A to je základ chorôb a úhynu. Pri starostlivosti o králiky nezabudnite ani na to, že králiky sú aktívne aj počas noci. Nie je preto vôbec zlým zvykom naplniť im kŕmidlá a napájačky aj večer.
A čím ich naplniť? Králiky sú bylinožravce. Základom krmiva je preto seno. K nemu môžeme pridať pšenicu, jačmeň, prípadne dôkladne vysušené nesladké pečivo. Vhodná je aj zelenina a ovocie. Kŕmenie granulami tiež nie je na zahodenie. Aby králiky mali čo hlodať, vložme im do klietok aj konáre ovocných stromov či vŕby.
Pravidelný režim kŕmenia a čistenia je základom zdravého chovu. Králiky by mali mať neustály prístup k čerstvému senu, ktoré tvorí približne 70–80 % ich stravy. Dvakrát denne – ráno a večer – im podávajte zrno, granule alebo zelené krmivo v menších dávkach, aby sa predišlo prekŕmeniu a zaťaženiu trávenia. Voda musí byť samozrejmosťou 24 hodín denne.
Rovnako dôležité je pravidelné čistenie králikárne. Podstielku je vhodné vymieňať 2–3× týždenne, pri väčších plemenách aj častejšie. Raz týždenne odporúčame dôkladnejšie čistenie – odstránenie steliva, prepláchnutie roštov a dezinfekciu miest, kde sa hromadí vlhkosť. Minimálne raz mesačne urobte hlboké čistenie, pri ktorom prejdete celú králikáreň, skontrolujete poškodenia, dezinfikujete rohy a doplníte suchú podstielku.
Najlepšie je zohnať králiky od známeho chovateľa. Okrem spoľahlivých zvierat môžete získať aj rady, ktoré sú pre začiatočníka vždy cenné. Ak nemáte v okolí žiadneho chovateľa, obráťte sa na inzertné portály.Pre začínajúceho chovateľa sú najvhodnejšie malé a stredné plemená. Po získaní skúseností môžete prejsť na veľké a obrovské plemená. Najmenej náročné na chov sú napríklad novozélandský, viedenský, francúzsky králik, slovenský sivomodrý, prípadne malá či veľká činčila.
Najčastejšou trojicou chorôb sú mor králikov, myxomatóza a kokcidióza. Mor sa objavuje najmä na jar a na jeseň. Je to vysoko nákazlivá choroba, ktorá dokáže zlikvidovať celý chov v krátkom čase. Ak zasiahne králiky, zvyčajne si ani nestihnete všimnúť príznaky.
Myxomatóza sa prejavuje opuchmi viečok, tváre a uší, zápalom spojiviek a nechuťou žrať. Je takmer rovnako smrteľná ako mor. Prenáša ju najmä bodavý hmyz, ale môžete si ju do chovu doviezť aj s novým zvieraťom, ktoré niekto ponúkal za podozrivo výhodnú cenu. Obe choroby nie je možné liečiť, ale veľmi ľahko im môžete predísť pravidelným vakcinovaním králikov.
Kokcidióza sa prejavuje hnačkami, slabosťou a stratou hmotnosti. Je spôsobená parazitmi a najlepšou prevenciou je hygiena chovu a používanie antikokcidík v krmive a vode. Najnáchylnejšie sú nádejné mladé zajace do veku asi 10 týždňov a staré kusy.
Chorého králika spoznáte najmä podľa toho, že sa správa inak ako zvyčajne – je apatický, menej žerie alebo sa izoluje od ostatných. Každé náhle zníženie príjmu potravy či odmietanie vody je varovný signál, pretože králikovo trávenie sa môže zastaviť už v priebehu niekoľkých hodín.
Medzi typické príznaky ochorenia patria aj zmeny v srsti (matná, rozstrapkaná), slzenie alebo výtok z nosa, zrýchlené dýchanie či kýchanie. Králik môže mať zlepený zadok v dôsledku hnačky, prípadne nafúknuté bruško pri tráviacich ťažkostiach. Problémom sú aj zmeny v pohybe – krívanie, neochota skákať alebo zvláštna tuhosť tela. Všímajte si tiež zmeny v truse – hnačka, veľmi malé bobky alebo ich úplná absencia sú nebezpečné a vyžadujú rýchlu reakciu. Králik, ktorý často leží v rohu, skrýva sa, škrípe zubami alebo nervózne prešľapuje, môže trpieť bolesťou.
Králiky sa množia… ako králiky. Preto sú vhodné pre chov na mäso. Samica môže mať za ideálnych podmienok mláďatá až osemkrát za rok, rozumné ale je, ak má len dva vrhy. Chovný samec aj samica by mali mať aspoň pol roka, u väčších plemien až osem mesiacov. Ak chceme chovať králiky, nie je nutné mať doma aj samca. Na druhej strane je to vhodné, pretože ak si sami zaistíme samca, budeme vedieť, že nie je príbuzný so samicami. Pomôže to aj pri párení. Nemusíme so samicou cestovať, stačí ak ju preložíme z jej klietky k samcovi. Tento postup je dôležitý. Samica si vtedy nebráni teritórium a samec si zasa nové teritórium neznačkuje. Ideálne je pripustiť samice na jar. Že je samica pripravená na párenie, rozohnáme podľa toho, že sa obtiera bradou o vybavenie klietky a rozhrabáva podstielku. Samotné párenie nemusíme presne načasovať. U králikov totiž spúšťa ovuláciu párenie. Niekedy sa po piatich až siedmich dňoch zvykne párenie zopakovať. Ak samica toto druhé párenie odmieta, je jasné, že prvé bolo úspešné.
Králiky sú gravidné približne mesiac. Na konci tohto obdobia si samica pripravuje hniezdo. Pôrod nastáva zvyčajne v noci. Nezabudnime samici pripraviť dostatok vody do napájačky. Mláďatá sa počas prvých dvoch týždňov živia výlučne materským mliekom. Samicu zbytočne nevyrušujeme. Ak potrebujeme zasiahnuť do hniezda, používame rukavice. Po troch týždňoch začnú malé zajačiky vyliezať z hniezda. Ako prevencia kokcidiózy sa hodí krmivo s kokcidiostatikami. Treba si dať pozor a dostatočne zavčasu oddeliť samce od samíc. Králiky sa môžu rozmnožovať už od troch až štyroch mesiacov veku a veľmi ľahko a rýchlo môže dôjsť k nechcenému množeniu mladých zvierat.
Ak patríte k vášnivým chovateľom, možno vás zaujíme aj náš článok Ako sa starať o kuriatka - starostlivosť v prvých dňoch.
Najčastejšie chyby začínajúcich chovateľov
Začínajúci chovatelia králikov sa často dopúšťajú chýb, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie aj rast zvierat. Jednou z najčastejších je príliš malá alebo zle vetraná králikáreň spôsobuje vlhkosť, zápach a rýchle šírenie chorôb. Rovnako častým problémom je aj nedostatočné čistenie, ktoré vedie k parazitom a kožným ochoreniam.
Ďalšou chybou je nesprávne kŕmenie. Mnohí začiatočníci králikom podávajú priveľa zrnovín alebo zeleniny, čo môže spôsobiť nadúvanie a vážne tráviace problémy. Základom stravy by vždy malo byť kvalitné seno a čistá voda. Začiatočníci taktiež podceňujú potrebu tieňa a ochrany pred prievanom, čo môže viesť k prechladnutiu či tepelnému stresu.
Medzi časté omyly patrí aj nesprávny výber plemena – niektoré králiky sú náročnejšie na starostlivosť alebo potrebujú viac priestoru. Rovnako problémové je kupovanie zvierat z neoverených zdrojov, kde môže ísť o králiky so skrytými zdravotnými problémami.
Dôležité je vyvarovať sa aj nedostatočnej pozornosti. Králiky potrebujú pravidelnú kontrolu zdravotného stavu, sledovanie trusu, srsti a správania. Aj malé zmeny môžu signalizovať začínajúci problém, ktorý je potrebné riešiť včas.
Bezpečná platba
Menu
