Koniec zimy a začiatok jari je termínom, v ktorom sa zvyčajne vykonáva zimný (alebo predjarný) jadrovín. Je to akýsi “základný” rez, ktorý by sme mali stromom aspoň v základnej forme dopriať každý rok. Niekedy možno zastrihneme len konárik, inokedy sa bude jednať o zásadnejšie presvetlenie a tvarovanie koruny. Čo-to o základoch tohto základného rezu si skúsime osvetliť aj v tomto texte.
Jadroviny (jablone a hrušky) prerezávame na konci zimy na prvom mieste z akejsi tradície. Počas iných častí roka mali poľnohospodári, a teda aj ovocinári, dosť iných starostí a práce, takže koniec zimy bol možno jediným termínom, kedy sa mohli naplno venovať stromom. Práve totiž dokončili mlátenie obilia a pred jarnou orbou a siatím zostal ešte nejaký čas, ktorý mohli využiť.
Druhým dôvodom pre zimný rez ovocných stromov je prehľadnosť. Na stromoch nie sú žiadne listy, ktoré by bránili v pohľade do koruny a celá práca je preto podstatne jednoduchšia. Tretím dôvodom je skutočnosť, že v zimnom období nehrozí poškodenie listov a úrody.
Ak je teda denná teplota koncom februára a v marci niekde medzi 2 a 5 °C, pričom nehrozia silné mrazy (pod -10 °C), môžeme sa pustiť do strihania a pokračovať, až kým teploty nestúpnu a čas nepokročí až natoľko, že na stromoch sa začnú nalievať puky.
Ak sa budem každý rok snažiť skrátiť nekompromisne všetky jednoročné výhonky, výsledkom našej snahy bude veľmi rýchlo “metla”, čiže strom, ktorý sa snaží zo všetkých síl nahradiť stratené drevo na každom jednom odstrihnutom konáriku. Postupujeme preto vždy uvážlivo a radšej uvažujeme, čo chceme zo stromu mať o päť rokov.
Mnoho závisí aj od podpníka a zaštepenej odrody. Niektoré vyžadujú radikálnejšie rezy, pri iných musíme byť opatrnejší, pretože sú náchylné na prudké nahradzovanie výhonov.
Starí majstri postupujú pri zimnom reze stromov už akosi automaticky. Už dopredu majú v oku, čo chcú na strome ponechať a čo odstrániť, aby bol výsledkom pekný a zdravo rodiaci strom. Začiatočníci sa musia tento postup ešte len naučiť, preto máme pre nich nasledovné rady.
Vždy platí, že ako prvé zo stromu odstránime všetky suché, zlomené, nalomené a inak poškodené konáre. Tie nebudeme na strome už nikdy potrebovať, a preto sa aj začína od nich. Po nich odstraňujeme tzv. vlky, čiže tenké konáre, rastúce priamo nahor. Vzhľadom na ich tvar a smer nebudú z dôvodu apikálnej dominancie nikdy dobre rodiť.
Apikálna dominancia je vlastnosť pukov, pri ktorej sa na konári vyššie postavené puky rozvíjajú na úkor tých, ktoré sú položené nižšie. Apikálnu dominanciu môžeme ľahko negovať tým, že konár rastúci smerom nahor nakloníme a zaťažíme alebo vyviažeme v horizontálnej polohe. Tým sa začnú rozvíjať púčiky po celej dĺžke konára a ten začne zarastať plodonosným obrastom. Niekedy (dokonca väčšinou) takéto riešenie nie je možné alebo vhodné a konár rastúci kolmo nahor je treba odstrihnúť. Po odstránení vlkov sa môžeme konečne pustiť do tvarovania stromu.
Ako sa tvaruje strom v rámci zimného rezu
V tejto fáze, keď sme už odstránili všetko slabé a mŕtve, sa môžeme zamyslieť nad tým, aký tvar stromu chceme dosiahnuť, prípadne či nie je lepšie celý strom pretvarovať a radikálne omladiť (ak sa jedná o starší strom).
Ak nebudeme strom zmladzovať, odstránime všetky konáre, ktoré sa križujú (samozrejme, jeden vždy ponechávame), šúchajú sa jeden o druhý, či rastú paralelne vedľa seba v tesnej blízkosti. Takéto konáre si budú len tieniť a navzájom bojovať o svetlo. Je preto lepšie vybrať z nich ten perspektívnejší. Nezabúdajme, že záťaž úrodou zaťaží konáre, a preto by tie nosné mali byť založené vo vhodnom uhle (cca 60 stupňov od zvislej osi), aby pri zaťažení nedochádzalo k ich odlomeniu.
V ideálnom prípade bude koruna tvorená rovnomerne rozmiestnenými kostrovými konármi a menšími konárikmi. Presvetľovanie koruny dokončíme vtedy, keď má každý konár okolo seba dostatok priestoru a svetla, zvyčajne sa odporúča 30 centimetrov k každom smere.
V poslednej fáze strihania skrátime zostávajúce minuloročné výhonky o približne štvrtinu pôvodnej dĺžky. Skracovací strih sa snažíme viesť nad púčikom, ktorý smeruje von z koruny. Ak by sme zastrihli konár nad púčikom smerujúcim do koruny, v lete by nám vyrástol konárik týmto smerom a mali by sme v budúcom roku ďalšie starosti so strihaním. Strih vedieme pri skracovaní asi pol centimetra nad púčikom.
Na zatieranie väčších rán po rezoch môžeme použiť štepársky vosk, ale dobre sa uplatní aj obyčajná biela latexová farba. Ranu dobre zakryje a práca s ňou je najmä pri nižších teplotách jednoduchšia, ako práca s voskom. Ostrihané konáriky môžeme zlikvidovať v súlade s miestnymi predpismi, alebo ich využiť na štiepku či ako súčasť spodných vrstiev vysokých záhonov. Hrubšie konáre môžeme využiť ako palivové drevo, prípadne ako vynikajúci materiál na výrobu drevených rúčok na náradie.
Keďže práve jablone patria medzi najrozšírenejší druh ovocných stromov u nás, strihu jabloní sme sa venovali podrobnejšie v samostatnom článku.
Bezpečná platba
Menu
