
Vybrali sme pre vás päť druhov zeleniny, ktoré sú nenáročné, vhodné na výsadbu v máji a zároveň dostatočne „vďačné“, aby vás motivovali pokračovať.

Hlávkový šalát patrí medzi najjednoduchšie plodiny. Ak chcete úspech v pestovaní a chcete ho rýchlo, šalát je voľba na istotu.
V máji môžete šalát vysádzať zo sadeníc alebo vysievať priamo do pôdy. Ideálne je polotienisté až slnečné miesto s kyprou, mierne vlhkou pôdou. Dôležité je pravidelné zalievanie – šalát má plytký koreňový systém a rýchlo reaguje na sucho.
Pri predpestovaní vysievajte semienka plytko (do jedného centimetra do skleníka alebo pareniska. Presádzajte, keď majú sadeničky tri až štyri listy. V máji však už môžete siať aj priamo do pôdy.
Pri výseve priamo do pôdy sejte do riedkych riadkov, aby mali rastliny dostatok priestoru. Ak vysádzate sadenice, dodržujte rozostupy približne 25 x 25 cm.
Ak chcete predĺžiť zber, vysievajte šalát postupne každé dva až tri týždne. V teplejších dňoch ho môžete mierne zatieniť netkanou textíliou, aby nevybiehal do kvetu. Výborným tipom je aj pestovanie v nádobách – šalát sa dobre prispôsobí a môžete ho mať doslova na dosah ruky pri kuchyni.
Pri pestovaní sa hodí biela netkaná textília. Rastliny nebudú zašpinené a zároveň aspoň čiastočne chránené pred slizniakmi.

Táto plodina je ideálna pre každého, kto chce bohatú úrodu bez zložitých postupov. V druhej polovici mája (po mrazoch) ju môžete vysádzať priamo do pôdy, dve či tri semiačka do jednej jamky. Neskôr necháte rásť len najsilnejšiu rastlinku.
Pred výsadbou pôdu prekyprite a obohaťte kompostom. Cuketa je „hladná“ rastlina, ktorá ocení výživnú pôdu. Sadenice vysádzajte s rozstupom minimálne 80 x 80 cm – rastlina sa totiž rýchlo rozrastá.
Základom úspechu je pravidelná zálievka ku koreňom a dostatok priestoru. Vysušovaniu môžete predísť aj aplikáciou mulča. Plody zbierajte mladé, približne pri dĺžke 15–20 cm – sú najchutnejšie a podporíte tým tvorbu ďalších. Pomôže aj pravidelné hnojenie hnojivom s obsahom draslíka.

Kríčková fazuľa je jednou z najvďačnejších plodín. Vysieva sa priamo do pôdy, najlepšie keď je už dobre prehriata – teda práve v druhej polovici mája a v júni.
Vyberte slnečné miesto a pôdu, ktorá nie je príliš ťažká ani premokrená. Fazuľky pred siatím môžete namočiť na 12 hodín do vody. Semená vysievajte do hĺbky približne 3–5 cm, s rozstupom asi 20 cm v riadku. Medzi riadkami nechajte aspoň 40 cm.
Kríčková fazuľa nepotrebuje oporu, rýchlo klíči a dobre rastie. Počas rastu ju stačí mierne zalievať, najmä v období kvitnutia. Výhodou je aj to, že obohacuje pôdu o dusík, čím prospieva aj ďalším rastlinám. Fazuľa je jedna z rastlín, ktoré vyslovene neznášajú hnojenie maštaľným hnojom.
Ak chcete zber predĺžiť a mať k dispozícii čerstvé struky, môžete fazuľu vysievať postupne v dvojtýždňových intervaloch. Podobne ako pri predchádzajúcih rastlinách je dôležité nezalievať listy, ale priamo pôdu. Pravidelný zber mladých strukov podporí ďalšie kvitnutie a vyššiu úrodu.

Paprika patrí medzi rastliny, ktoré zvládne aj začiatočník, ak dodrží pár základných pravidiel.
V máji sa paprika vysádza už ako predpestovaná sadenica – priamy výsev sa u nás neodporúča. Dôležité je počkať, kým pominie riziko prízemných mrazov (zvyčajne po „troch zamrznutých“).
Vyberte čo najslnečnejšie a chránené miesto. Pôda by mala byť výživná, priepustná a dostatočne vlhká. Sadenice vysádzajte do rozstupu približne 40 x 40 cm.
Paprika potrebuje pravidelnú, ale nie prehnanú zálievku – ideálne ku koreňom. V suchu zhadzuje kvety, v premokrenej pôde trpí koreňový systém. Odporúča sa aj jemné prihnojovanie počas rastu.
Pre lepší rast môžete rastliny vyviazať k opore. Prvé plody sa objavujú postupne a zber podporuje ďalšie kvitnutie.
Ak pestujete papriku prvýkrát, oplatí sa odstrániť prvý kvet (tzv. kráľovský). Rastlina tak viac zosilnie a neskôr prinesie viac plodov. V chladnejších oblastiach pomôže pestovanie v skleníku alebo pod fóliou.

Paradajky sú možno o niečo náročnejšie než ostatné plodiny v tomto zozname, no stále ich zvládne aj začiatočník. A odmena stojí za to.
V máji sa vysádzajú predpestované sadenice. Vyberte slnečné miesto chránené pred vetrom. Pôda by mala byť výživná a dobre priepustná.
Pri výsadbe je dobrý trik zasadiť paradajku hlbšie – pokojne až po prvé listy, prípadne aj šikmo. Rastlina si vytvorí silnejší koreňový systém. Rozostupy voľte podľa odrody, zvyčajne 60 x 80 cm. Radšej voľte väčšiu medzeru - prúdiaci vzduch spomaľuje plesňové choroby. Okrem toho si zjednodušíte oberanie a polievanie.
Kolíkové paradajky potrebujú oporu a pravidelné vyštipovanie bočných výhonkov (tzv. zálistkov). Tým podporíte rast plodov a udržíte rastlinu prehľadnú.
Zálievka by mala byť pravidelná a smerovaná ku koreňom – listy by mali zostať suché, aby sa predišlo chorobám. Vhodné je aj mulčovanie, ktoré udrží vlhkosť v pôde.
Ak sa rozhodnete pre pestovanie paradajok v nádobe, vyberte s nádobu s objemom 25 - 30 litrov pre jednu rastlinu. Samozrejmosťou by mali byť otvory na odvod vody. Pre pestovanie v nádobách sa hodia skôr kríčkové odrody.
Dôležité je aj pravidelné prihnojovanie, najmä počas tvorby plodov. Sledujte rastliny – ak listy žltnú alebo sa krútia, môže ísť o nedostatok živín alebo vody. Včasným zásahom sa dá väčšina problémov jednoducho vyriešiť.
Každému začiatočníkovi sa zdá, že pestovanie zeleniny je zložité. V skutočnosti ide skôr o súbor jednoduchých krokov, ktoré si rýchlo osvojíte. Stačí začať s niekoľkými druhmi, sledovať ich rast a postupne získavať skúsenosti.
Možno vás prekvapí, ako rýchlo si na záhradu zvyknete. Stačí malý záhon, pár rastlín alebo niekoľko nádob na terase. A možno práve tento máj bude začiatkom niečoho, čo vás bude tešiť celé roky.