Optimistické scenáre počítajú s miernou zimou - čo je situácia, ktorá môže ale rovnako pravdepodobne nemusí nastať. A spoliehať sa pred zimou na počasie je nezodpovedné. Najmä keď aj ruskí dodávatelia plynu prepli plynovod na reverz a čerpajú plyn z takmer prázdnych zásobníkov v Európe naspäť do Ruska.
A to je presne hlavná nevýhoda plynu. Sme závislí na dovoze. Hoci je čisto geograficky len polovica obcí plynofikovaných, plynofikované sú “všetky podstatné” a to vytvára možnosť kúriť plynom pre 90 percent obyvateľov Slovenska.
Elektrina sa zdá byť najzaujímavejšou energiou, pretože je to naozaj čistá energia. Stačí zapojiť kábel a už sa hrejeme. No, až tak jednoduché to nie je, ale skoro. Netreba k tomu žiadne zásobníky, pec, kotol ani komín. Bohužiaľ Európa sa v istom bode rozhodla, že elektrinu bude používať na pohon vozidiel a vyrábať ju bude ekologicky. Ako presne to je, na tom sa nevedia Európania dohodnúť. V konečnom dôsledku bude elektriny v strednodobom horizonte zrejme málo a stále menej. Stavba nových elektrární stojí totiž peniaze a čas.
V každom prípade takéto situácie opäť vracajú do hry otázku, ktoré palivo sa najviac oplatí. A to hľadiska ekonomického, ale aj z hľadiska pohodlného používania a ďalších otázok, ktoré s vykurovaním súvisia. Napríklad okamžitá dostupnosť energie.
V tomto smere vedie určite biomasa, konkrétne kusové drevo. To je takmer všade naokolo. Netreba ho dovážať z tisícky kilometrov vzdialenej cudziny ani ho netreba zložito vyrábať štiepením jadra uránu.
Stačí sledovať inzerciu a drevo je dostupné. Nevýhodou je, že na skladovanie dreva je potrebný priestor a kotol na tuhé palivo nikdy nie je úplne pohodlný na obsluhu. Okrem toho sa treba starať napríklad o komín. Ale to je potrebné aj pri iných palivách. Našťastie, dodávatelia dreva dokážu v súčasnosti vyriešiť viac problémov. Dodávajú napríklad drevo ložené na paletách, takže aj keď nemáte kotolňu a drevo využívate len v kachliach či krbe, nemusíte sa báť vykladania či neporiadku. Dokonca obalenie dreva proti vplyvom počasia je dnes u slušného dodávateľa samozrejmosť.
Vytvorili sme preto tabuľku (tvorili sme ju v polovici jesene, takže nemusí úplne zodpovedať aktuálnemu stavu), ktorá sa snaží porovnať, koľko stoja jednotlivé palivá a zároveň aké sú ich hlavné výhody a nevýhody. Do vzorca tepelnej výhodnosti/nevýhodnosti treba započítať nielen výhrevnosť a cenu za jednotku paliva. Nevyhnutné je aj započítanie ďalších premenných, napríklad účinnosť vykurovacieho telesa. Tá môže ovplyvniť celkovú cenu energie až o desiatky percent a najmä pri čiernom uhlí, briketách a peletách môže účinnosť kotla zamiešať kartami.
Ďalšou dôležitou vlastnosťou vykurovacieho telesa je možnosť či nemožnosť jeho samostatného fungovania bez nutnosti obsluhy.
Pre dôchodcu či človeka pracujúceho z domu to problém byť nemusí a ani nie je. Ale ak dochádzate do práce, môže to byť dôležitejšie ako absolútna cena paliva.
V našich podmienkach je isto najvýhodnejšie používať na vykurovanie štandardného rodinného domu drevo, ale situácia je isto iná, ak sa jedná napríklad o pasívny dom. Ten by aj najslabšie kachle spoľahlivo prekúrili a komín by zasa výrazne narušil izolačnú vrstvu.
Pri nákupe dreva si dávajte pozor na tzv. nové slovenské miery - čiže priestorový meter ukladaný a priestorový meter sypaný. O čo sa jedná?
Kubický meter čistého dreva by sa dal vyskladať z pravidelných hranolov alebo vyrezať z primerane veľkého kusa dreva. Štiepané drevo bude aj pri najlepšom ukladaní obsahovať aj istý objem vzduchu a to práve využívajú rôzni vychytralí predajcovia.
Ak by sme poštiepali kubický meter čistého dreva a znova ho naukladali napríklad na paletu vznikol by nám obdĺžnik so stranami prinajlepšom 1x1x1,7 metra. A ak by sme klátiky z jedného kubického metra dreva neukladali, ale len tak nahádzali napríklad do vlečky, zaplnil by priestor až 2,5 metra kubického - to je takzvaný sypaný meter (alebo podľa inzerátov “priestorovi meter sipani” :-)).
Cena je teda naoko lákavá, ale treba ju prepočítať koeficientom 2,55 pri sypanom metri a 1,7 pri ukladanom metri. Často prídete na to, že na prvý pohľad lákavá cena je v skutočnosti poriadne predražená.
Pre zamestnaného človeka dnešnej doby sú teda praktickejšie energie, ktoré kombinujú miestnu dostupnosť a automatizáciu. Rovnako nie je praktické vracať sa k vykurovaniu drevom a fosílnymi palivami vo veľkom. Menšie bytové domy za prvej republiky boli budované s centrálnou kotolňou na tuhé palivá, poväčšine uhlie. Boli to však časy, keď neexistovali panelové sídliská a kúrenie bolo jednou z úloh domovníka. Samozrejme, dnes by sme vedeli nedostatok pracovnej sily na neustále prikladanie vedeli obísť automatizáciou - ale výsledkom by bolo z dnešného pohľadu nedýchateľné ovzdušie. Najmä pri zimnej inverzii. Niečo, na čo sme už na Slovensku zabudli, ale na Ostravsku si to stále môžu “užiť”.
Kachle či sporák na drevo by však nemali chýbať nikde, kde je to aspoň trochu možné a to z dvoch dôvodov. Prvý je ekonomický - v porovnaní s automatizovanými systémami sa jedná o zlomkové investície. A ak naozaj niekto vypne kohútik na plynovode, pri kachliach na drevo vás to až tak trápiť nebude.
Bezpečná platba
Menu
