Radosť z užitočných vecí - teraz aj online | Kinekus

Že jarné prebudenie rastlín má na svedomí Slnko, tušíme všetci. Je to však len nepriama súvislosť. Viac slnečného svitu totiž spôsobuje zohrievanie atmosféry, roztopenie snehu a rozmrznutie pôdy. A práve teplo je tým skutočným spúšťačom jarného rozvíjania rastlín. Že je to tak, môžeme každoročne pozorovať na horách aj bez toho, že by sme sa išli presvedčiť do vyšších nadmorských výšok. Aj z údolia totiž vidíme, že zatiaľ čo stromy nižšie sú už rozvinuté do jarnej zelene, tie na kopcoch na jarné pučanie lístia ešte len čakajú.

Samozrejme, každý druh má svoju stratégiu a svoju teplotu, ktorá mu stačí k rozvoju a najmä ku kvitnutiu. Liesky, ktoré nepotrebujú k svojmu opeľovaniu hmyz, kvitnú už vo februári. Naopak, brečtan zakvitne až na jeseň a podobnú stratégiu majú napríklad aj chryzantémy. To, či sa prvé rozvinú kvety alebo listy, je tiež závislé od konkrétneho druhu rastliny.

Všetky rastliny bez rozdielu majú spoločné niektoré základné tkanivá, ktoré sú zodpovedné za začiatok rastu. Ten začne aktivitou v dostatočne zohriatych koreňoch. Zároveň sa v púčikoch začne proces delenia špeciálnych deliacich buniek. Tie sa začnú deliť pri vhodnej teplote. Môže nastať aj možnosť, že normálne púčiky, prípadne aj celé časti rastliny sú zničené mrazom. V takom prípade rastliny rašia z tzv. spiacich púčikov.

Rastliny sú na jar preplnené látkami, ktoré potrebujú na svoj rast a rozvoj. Preto nie je vôbec zlý nápad nazbierať si jarné liečivé rastliny a využiť tieto prírodné koncentráty liečivých látok vo svoj prospech. Napríklad formou vysušenia a prípravy chutného čaju.

Pozrime sa teraz na niekoľko typických liečivých rastlín, pre ktoré sa nám oplatí urobiť si vychádzku do prírody.

Jahoda a malina

Zbierame svieže zelené lístky z divých odrôd. Najmä pri maline si dávame pozor na tŕne! Po vysušení môžeme lístky používať na výrobu čajových zmesí - môžeme primiešať listy černice, prípadne bazu, šípky či iné sušené lesné ovocie.

Listy majú vysoký obsah železa, čaj sa preto odporúča piť pri chudokrvnosti, ale aj pri zápalových ochoreniach a hnačkách. Čaj z jahodových a malinových listov nemá nežiadúce účinky. Môžeme ho preto piť počas celého roka v akomkoľvek množstve.

Podbeľ liečivý

Je jedným z najtypickejších poslov jari. Rastie na vlhkých a ťažkých pôdach a nájdeme ho na rôznych medziach, močarinách, či zásypoch. Je to nenáročná rastlinka, ktorú počas roka ani neregistrujeme. Jedine na jar využije svoju príležitosť a kvitne dávno predtým, než sa väčšina ostatných rastlín stihne čo len spamätať.
Počas kvitnutia v marci a apríli zbierame čerstvo rozkvitnuté kvety, neskôr v máji až júli aj listy.

Čaj z podbeľového kvetu pomáha pri ochoreniach horných dýchacích ciest - je to vynikajúci prostriedok na vykašliavanie a uvoľnovanie hlienov.

Na prípravu čaju stačí do jednej bežnej šálky pridať jednu čajovú lyžičku sušeného kvetu, prípadne kvetu a listov v pomere 1:1.
Má aj protizápalové účinky. Môžeme ho teda použiť aj ako obklad pri zápale žíl, na vredy a ťažko hojace rany.

Pri podbeli si však treba dať pozor na alkaloidy. V sušenej rastline sa ich síce nachádza menej, aj tak sa však podbeľový čaj neodporúča na dlhodobé užívanie, ale len v období zdravotných ťažkostí. Preto buďme aj pri zbere mierni.

Sedmokráska obyčajná

Túto drobnú rastlinku na rozdiel od podbeľa nájdeme kvitnúť od marca (a niekde aj od februára) do septembra. A nájdeme ju všade. Na trávniku pred domom (tam neodporúčame zbierať), v záhrade (ak používame postreky ani tam), popri cestách (detto) a na lúkach.
Aj keď kvitne pol roka, odporúča s zbierať v jarných mesiacoch, pretože obsah účinných látok je vyšší. A tých je v sedmokráske skutočne veľa: vitamín C, triesloviny, rôzne silice, saponíny… a to je možno len polovica z celého koktailu.
Čaj zo sedmokrásky pôsobí protizápalovo a pomáha pri vykašliavaní, čo sa pri jarných ochoreniach dýchacích ciest isto hodí.
Čaj pripravíme z 30 g kvetov a listov, ktoré vylúhujeme v bežnej šálke.
Okrem toho sa môže sedmokráska použiť aj na kuchynskom stole ako súčasť originálnych jarných šalátov, omáčok, či pri príprave cestovín.

Pľúcnik lekársky

Hojne sa vyskytuje na okrajoch lesov a pri vodných tokoch. Hoci u nás pľúcnik poznáme najmä ako liečivú rastlinku, málokto vie, že čersvé kvety a listy je možné jesť či už samostatne, alebo v šalátoch. Ich sladká chuť pripomína hrášok alebo slabú medovú vodu.

V marci až máji zbierame kvitnúcu byľ pľúcnika, ktorá pôsobí protizápalovo, močopudne a mierni kašeľ.

Čaj pripravíme z jednej až dvoch lyžíc sušenej rastliny zaliatej do pollitrovej šálky.

Používa sa pri chorobách močových ciest, ale aj na vyvolanie potenia a pri chorobách dýchacích ciest.
Môže sa používať aj ako obklad na rany.

Účinné látky pľúcnika spôsobujú okrem iného silnú zrážanlivoť krvi, preto sa neodporúča piť pľúcnikový čaj dlhšie ako tri týždne. Neodporúča sa ani tehotným a dojčiacim ženám a malým deťom.

Tipy

• Pri zbere liečivých rastlín zbierame len také rastlinky, ktoré dokážeme spoľahlivo rozoznať.
• Zbierame zdravé rastlinky. To okrem vzrastu znamená aj to, že zbierame na miestach, ktoré nie sú zasiahnuté napríklad poľnohospodárskymi postrekmi, prípadne iným znečistením (nezbierame popri cestách, ani na miestach, kam sa chodia venčiť psy).
• Rastliny pred sušením neoplachujeme. Spomalíme tým proces sušenia až do tej miery, že môžu vzniknúť plesne. Tie znehodnotia rastlinku a aj samotné sú zdraviu škodlivé.
• Nezbierame ani na miestach, ktoré sú chránené zákonom. A samozrejme, nezbierame chránené rastliny.
• Nezabudnime, že sami môžeme nezbieraním chrániť aj miesta, ktoré samy o sebe zo zákona chránené nie sú.
• Pri zbere sa k prírode správame s úctou. Nazbierame preto len toľko, koľko naozaj spotrebujeme. Myslime na to, že počas roka sa objaví ešte množstvo byliniek a jarné kvietky sú prvou pastvou pre včely.
• Rastliny zbierame len do košíka, alebo vzdušnej tašky z prírodného materiálu. Doma ich rozložíme na suché vzdušné miesto bez priameho slnečného svetla. Či už zbierame kvety alebo listy, do 7 dní by mali byť rastlinky úplne vysušené. Poznáme to podľa toho, že sú úplne krehké a pri dotyku sa drolia.
• Ideálny spôsob skladovania je sklenená dóza. Nemusí byť tmavá, pokiaľ ju umiestnime napríklad v skrinke, či na inom mieste bez prístupu svetla. Najlepšie je, ak usušené rastlinky spotrebujeme do roka, pretože potom strácajú účinné látky (aj preto sa neoplatí hromadiť zásoby).