Sliepky sú ideálne hospodárske zviera pre každého začiatočníka. Vyžadujú minimum priestoru a len základnú starostlivosť. Niektorí chovatelia prirovnávajú nenáročnosť chovu sliepok k chovu mačiek. S tým rozdielom, že sliepky neprídu k posteli majiteľa ráno o tretej neodbytne pýtať krmivo.
Na štvorcový meter kurína sa zmestia tri sliepky. Samozrejme, držať sliepky na takom malom priestore dlhodobo nemusí byť pre sliepky pohodlné, preto sa oplatí investovať do voliéry, alebo sliepky vypúšťať do záhrady. Prípadné zvýšené náklady na ohradu pre sliepky sa vrátia v podobe samostatného pasenia. Znamená to, že veľké percento potravy si sliepky zaistia samé a k tomu si zacvičia. Jedná sa najmä o bielkovinovú zložku potravy, ktorú si dopĺňajú prostredníctvom zberu hmyzu a dážďoviek. Takéto voľne vypustené sliepky netreba dokrmovať zmeskami. Jedine v zime, keď hmyz a dážďovky nie sú dostupné.
V prípade pasenia treba dávať pozor najmä na vysadené záhony. Niežeby sliepky lákala zelenina (hoci dozretými plodmi tiež niekedy neohrdnú). Sliepky v mäkkej hline záhonov začnú hľadať svoju dávku bielkovín v podobe dážďoviek a hrabaním zničia zeleninu. Naopak, je vhodné vypúšťať sliepky do záhonov najmä na jeseň po zbere úrody. Postarajú sa totiž o prirodzené hnojenie.
Ostatne, hnojivo poskytujú aj pri čistení kurína.
Ak vám nechutia slepačie vajíčka ale produkcia prirodzeného hnojiva je pre vás zaujímavá, zaujímavé pre vás určite budú aj králiky. Tie produkujú hnojiva naozaj dosť. A popri tom samozrejme aj veľmi hodnotné zdravé mäsko. Len sa pozrite na ceny králičieho mäsa v supermarketoch!
Králiky v obľúbenosti brzdia len dve skutočnosti. Na rozdiel od sliepok či inej hydiny sa zvyčajne nekupujú mladé, aby za sezónu dorástli. Králiky sa kupujú ako dospelé zvieratá na rozmnožovanie. Treba teda zvládnuť viac z umenia chovu týchto zvierat ako len kŕmenie. Na druhej strane nie je rozmnožovanie králikov žiadna raketová veda. Domáce králiky ponechané svojmu osudu sa dokážu rozmnožovať aj samé, dokonca aj po úteku do voľnej prírody.
Druhým problémom zvykli bývať choroby králikov, ktoré kedysi decimovali chovy. Tie však už nie sú takými strašiakmi ako bývali. Skúsený chovateľ si poradí a neskúsený sa poradí.
Králiky sú teda často ako hospodárske zvieratá neprávom prehliadané. Pritom sú to milé zvieratá, ktoré hlukom nerušia susedov a neulietavajú. Na chov vyžadujú minimum miesta a celkovej starostlivosti.
Niektoré plemená zdrobnených králikov je možné chovať ako domácich maznáčikov a niektoré sú zdrojom vlny.
Ak uvažujete o kúpe tohto veľmi nenáročného druhu hydiny, vyberajte si mladé japonské prepeličky do veku 6 týždňov. Sú tesne pred začiatkom znášky a dá sa rozoznať ich pohlavie. Prepelice staršie ako rok nekupujte, ich znáška klesá.
Jedná sa o drobné zvieratko, ktorému stačí k životu doslova väčšia polica. Je síce možné chovať ich aj vo voliérach, ale najlepšie sa cítia v klietkach. Pre prepelice klietka nie je trestom, ale doslova nevyhnutnosťou. Jedná sa totiž o maličké vtáčiky, pre ktoré je už potkan veľmi nebezpečný dravec. Okrem toho pri vyplašení prepelice inštinktívne vyletujú nahor a vyššia voliéra pre prepelice znamená riziko úrazu. Rovnako nebezpečné môže byť pre prepelice pletivo s väčšími okami. Stačí, že si cezeň prepchajú hlavu a ľahko sa zadusia.
Správnu klietku pre prepelice je veľmi jednoduché kúpiť alebo si vyrobiť doma svojpomocne.
Prepelice vyžadujú v potrave veľké množstvo bielkovín. Najjednoduchšie je preto kŕmiť ich špeciálnym krmivom určeným pre prepelice.
Trus prepelíc obsahuje veľké množstvo amoniaku a výrazne páchne. Hygiena chovu je preto nevyhnutná rovnako ako umiestnenie chovnej klietky v dobre vetranom priestore. Pre prepelice je ideálna nižšia izbová teplota. Vhodne je umiestniť klietku v garáži či pivnici. Aj preto, že nesmú byť vystavené nízkym teplotám.
Prepelice sa za starostlivosť odmenia vajíčkami, ktoré sú síce drobné, ale je ich veľa. Až 250-300 ročne od jednej prepelice.
Včelárenie vo veľkom vyžaduje veľa času. Ale jeden či dva úle kdesi na záhrade nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. Dokonca sa dá povedať, že čím menej sa o včely človek stará, tým sú pokojnejšie a môžu sa venovať svojej práci - teda opeľovaniu, výrobe medu a vosku. To ale neznamená, že nepotrebujú starostlivosť vôbec. Včely nepotrebujú každý deň nakŕmiť a napojiť ako bežné domáce zvieratká. Zvyčajne sa jedná o kontrolu úľa skôr na mesačnej báze a pár nárazových prác ročne, napríklad vytáčanie medu a zazimovanie.
Starostlivosti síce netreba mnoho, musí však byť odborná. Preto pred zakúpením včelstva odporúčame zúčastniť sa včelárskeho kurzu alebo (možno ešte lepšie) osloviť včelára v okolí a nechať sa zaškoliť do včelárskeho umenia. Známosti zároveň znamenajú, že ak sa rozhodneme kúpiť si včely, je väčšia šanca dostať sa k zdravej včelej rodine.
Choroby včiel sú totiž rozšírené a hoci sa proti nim dá bojovať, zvíťaziť sa nedá. To je ďalší dôvod, prečo sa treba o včely naučiť správne starať.
K nákladom na zabstaranie si včelstva treba pripočítať náklady na základné včelárske vybavenie. Aj keď sa môže podariť nakúpiť časť vybavenia lacnejšie, treba počítať s tým, že náklady naň zrejme presiahnu náklady na samotné včelstvo.
Odmenou je okrem úžasného pocitu ovládania čohosi, čo len tak niekto neovláda aj vynikajúco opelená záhrada a 10 kilogramov vlastného bio-eko-medu ročne. A to nie je zanedbateľná odmena.
Bezpečná platba
Menu
