Najjednoduchším spôsobom pestovanie zeleniny pre začiatočníkov je založenie minizáhradky (pestovanie na balkóne, či v kvetináčoch). No dnes vám poradíme, ako si doma jednoducho vytvoriť zeleninové záhony.
Nakreslite si svoju záhradu a na pláne si rozkreslite, kde chcete a aj môžete mať záhony - aj vzhľadom na jednoduché zalievanie, svetelné podmienky, ale aj manipuláciu s privezeným hnojom. Rovnako je dobré vybrať správne miesto na kompostovisko.
Veďte si záznamy o tom, čo ste kam ktorý rok zasadili. Verte - po dvoch rokoch si nebudete pamätať, kde ste sadili a ktorú hriadku ste hnojili. Plánovanie je dôležité aj preto, aby ste počas roka nezabudli na dôležité termíny. Niektoré práce pár dní počkajú, ale niektoré je treba vykonať len v určitom krátkom časovom období. Ak ich nestihnete, ďalšia šanca bude až o rok. Zároveň múdro rozvrhnite svoje sily. Vrhnúť sa z ničoho na hektárovú roľu nie je dobrý nápad. Nevydrží to ani vaše nadšenie, nie to ešte kríže. :-)
Samozrejme, je dobrým nápadom využiť moderné spôsoby pestovania - vyvýšené či vysoké záhony. Nie sú tak náročné na prvú prípravu pôdy, sú však náročnejšie na budovanie samotných záhonov.
V prvom rade vyberajte miesto s dostatkom slnečného svetla. Rajčiaky v tieni ani neskúšajte pestovať. Podobne je na tom s potrebou slnečného svetla aj paprika alebo melóny. Ak máte len miesto, kam slnko počas celého dňa ani nezasvieti, nerobte zbytočné pokusy. Možno tam vyrastie mäta, ale skôr len mach. V polotieni je možné dopestovať niektoré druhy zeleniny. Aj tie najmenej náročné druhy listovej zeleniny potrebujú pre svoj rast aspoň pár hodín slnečného svetla denne. Najmenej náročná je ázijská príbuzná rukoly mizuna. Ostatné druhy listovej zeleniny (rukola, špenát, šalát, kapusta), si vystačia s 3-4 hodinami priameho svetla denne.
Aj koreňová zelenina ocení, keď nebude na priamom slnku. Mrkvu, petržlen, zeler, ale aj reďkovku môžeme preto bez problémov vysadiť na miesto, ktoré má 4-6 hodín slnečného svetla za deň. Podobne je na tom aj fazuľa a hrášok, ale aj ružičkový kel, pór a brokolica. U niektorých druhov zeleniny sa môžeme so slnečným žiarením “hrať” trocha viac. Napríklad jarný šalát vysádzame na miesto s čo najväčším množstvom slnečného žiarenia, ale v horúcom lete mu lepšie vyhovuje tienistejšie stanovište, kde budú dopestované lístky jemnejšie. A koľko miesta asi budete potrebovať?
Priemerná rodina, ktorá spotrebuje priemerné množstvo zeleny, bude potrebovať asi 250 štvorcových metrov zeleninovej záhradky, resp. čistej plochy záhonov. Ak ste početnejší, prípadne vegáni, budete potrebovať podstatne viac. Kombinácia početnej rodiny vyznačujúcej sa vegánskym životným štýlom tak 3x toľko plochy :-). Do tejto plochy nie je zahrnutá tak podstatná plodina, ako sú zemiaky. Tým sa budeme venovať samostatne
Možno ste už počuli o zelenine prvej, druhej a tretej trate (alebo aj prvého, druhého a tretieho sledu). Ale zatiaľ vám nikto nevysvetlil, čo to vlastne znamená. Spomeňte si na hodiny dejepisu. Tam sa spomínalo, že stredovekí roľníci mali polia rozdelené na tri diely. Podobne to bude vhodné urobiť v záhrade. Záhradu treba hnojiť, ale často nie je fyzicky možné hnojiť celú záhradu naraz. A nie je to ani vhodné. Niektoré rastliny budú rásť len v dobre pohnojenej pôde (to je zelenina prvej trate), ďalšie si vystačia s menším množstvom výživných látok. Niektoré dokonca prehnojenú zeminu neznášajú.
Ale pozor, delenie na tri časti neznamená, že budeme záhradu deliť na tri rovnaké tretiny.
Zeleninu prvej trate budeme zvyčajne pestovať na polovici celkovej plochy záhonu. Rovnako neplatí, že musíme k sebe vysádzať jednotlivé druhy zeleniny tak, ako ich budeme ďalej spomínať. Nie, na kombinovanie dobrých a zlých susedov v záhradnej hriadke využijeme iné postupy a spomenieme ich v ďalšom texte. Rovnako to neznamená, že musíte pestovať hneď a všetko. Začnite niečím, čo bude zaujímavé a najmä tým, čo vám chutí. Pre úplného začiatočníka úplne stačí päť priesad rajčín. Nie je to veľa, ale pri dobrej starostlivosti môže byť úroda dostatočná, aby bola motivačná.
Zeleninou prvej trate je v prvom rade plodová zelenina, čiže všetky tie papriky, rajčiny, tekvice a uhorky. Plodovej zelenine vo vašom delení vyhraďte asi polovicu priestoru prvej trate (čiže asi štvrtinu celkovej rozlohy záhonov). Znamená to pri našich priemerných počtoch asi 60 štvorcových metrov. Druhú, rovnako veľkú časť, vyhraďte pre hlúbovú zeleninu. (kel, kapustu, kaleráb, karfiol). Malú hriadku v prvej trati vyhraďte na zeler, rebarboru a chren. Zeler je koreňová zelenina, bez ktorej sa neobídu najmä polievky. Pozor by si však mali naň dať najmä vyhradení potravinoví alergici - zelerové alergény sa nedajú zlikvidovať ani tepelnou úpravou. Rebarbora a chren sú zasa viacročné byliny, ktoré sú príjemným spestrením jedálneho lístka.
Jej rozloha bude asi o ⅓ menšia ako plocha prvej trate. Do hriadok, ktoré neboli tento rok hnojené, vysádzame na prvom miest koreňovú zeleninu, čiže mrkvu, petržlen, cviklu, čierny koreň a reďkovky. Určíme im asi tretinu druhej trate Druhú tretinu vyhradíme pre listovú zeleninu, čiže všetky možné šaláty, valeriánky, špenáty, mangold. Do tretej tretiny vysadíme cibuľu, cesnak a pór.
3. trať
Do nej (čiže do pôdy, ktorá nebola hnojená dva roky) vysádzame zeleninu, ktorá si dokáže dusíkaté živiny zaistiť sama, resp. s pomocou symbiotických baktérií. Jedná sa teda o strukoviny - fazuľu, hrach, sóju, exotický cícer a aj bôb.
Druhou možnosťou delenia záhonov je systém, ktorý sa používa v biozáhradníctve. Je to takzvané štvorhonové pestovanie. Pri ňom sa rastliny kombinujú trochu iným spôsobom, ale až taký rozdiel to nie je - predsa len - rastliny majú rovnaké nároky na živiny, nech ich už pestujeme akokoľvek.
Rozdiel je v používanom hnojive. Využíva sa vyzretý kompost, ktorým sa v množstve asi 10 kilogramov na meter štvorcový hnojí každú druhú jeseň.
Praktické riešenie vyzerá nasledovne:
1. Plochu si rozdelíme na štyri záhony.
2. Na jeseň prvý záhon pohnojíme.
3. Na jar do neho vysadíme hlúboviny.
4. Na nasledujúcu jar do tohto záhonu vysadíme koreňovú zeleninu.
5. V jesenných mesiacoch druhého roka tento záhon znova pohnojíme.
6. Na jar tretieho roka v ňom pestujeme koreňovú zeleninu.
7. Na jar štvrtého roka sadíme cibuľoviny a strukoviny.
Toto opakujeme na všetkých štyroch záhonoch s “fázovým posunom” jedného roka, takže vždy pestujeme všetku zeleninu - ale vždy na inom záhone.
Môžete ich nakúpiť prostredníctvom e-shopov, ale nič nevyváži pomoc znalého predavača v kamennom obchode. Takmer každý druh zeleniny má už vyšľachtených toľko odrôd, že vybrať tú správnu nemusí byť pre začiatočníka vôbec jednoduché.
Líšia sa nie len časom výsadby a zberu, ale aj schopnosťou odolávať chorobám a škodcom. To je zároveň ďalší bod, na ktorý musíte pri zariaďovaní a plánovaní záhradky myslieť. O rastliny sa budete musieť aj starať. Najmä rastliny prvej trate bude treba aj okopať, možno aj viackrát za rok. Budete teda potrebovať náradie.
Bezpečná platba
Menu
