Hoci po zime sa každý živý tvor rád vystaví hrejivým lúčom, v lete je už situácia iná. Počas horúcich slnečných dní celá živá príroda akoby prestala fungovať. Divé zvieratá sa ukryjú do tieňa a čakajú, kým horúčava skončí, aby podvečer a v noci vyšli na pašu či lov. Táto situácia je zvlášť viditeľná na afrických savanách. Ale aj v strednej Európe je to za horúceho leta rovnako. Všetko živé sa skryje v tieni a čaká. Rastliny túto možnosť nemajú, ale aspoň sa snažia odparovať čo najviac vody - a tým chladia ovzdušie pre ďalšie tvory.
V Španielsku, ale aj mnohých ďalších horúcich krajinách je zaužívaný zvyk poludňajšej siesty - čiže spánku a oddychu, ktorý pomôže prečkať najhorúcejšiu časť dňa, aby človek zbytočne neplytval silami v najväčšej horúčave,
S postupujúcou zmenou klímy bude zrejme nevyhnutné tento zvyk zaviesť aj u nás - aspoň v povolaniach, ktoré si vyžadujú prácu vonku na priamom slnku.
Ale priame slnko nie je nepríjemné len ak máme počas neho vykonávať aktivitu, či už pracovnú alebo rekreačnú.
Ono vie byť nepríjemné aj ak sa len snažíme o oddych. Slnenie je síce príjemné, ale čas na čerstvom vzduchu v lete iste radšej trávime v tieni. Tieň je prirodzené miesto, kde sa venujeme stolovaniu, debatám so známymi, alebo čítaniu.
Ak chceme vytvoriť tieň na mieste oddychu, máme niekoľko možností. Ak máme dostatok priestoru, prvou je zvyčajne pergola, čiže konštrukcia, ktorá môže slúžiť ako tienenie samotná, prípadne ju môžeme doplniť ľahkou plátenou strechou. Pergolu môžeme ešte vylepšiť ťahavými rastlinami. Tie vytvárajú tieň a odparovaním vody zaistia aj lepšiu klímu. Ak sa rozhodneme napríklad pre hrozno, máme ako bonus aj vítané osviežujúce ovocie.
Ak však priestor nie je dostatočne veľký, môžeme vyskúšať služby slnečnej markízy. Tá sa montuje na jednu stenu a je skladná, takže pred zlým počasím (ju môžeme rýchlo zbaliť a pritom nezaberá miesto.
Ďalším riešením je klasický slnečník. Ten je možné kúpiť nielen v rôznych priemeroch výškach ale aj farbách a ich kombináciách. Solídne sady záhradného nábytku majú stôl s predpripraveným otvorom pre tyč slnečníka. V prípade, že by výroba nebola ekonomická či rozumná (napríklad nie je rozumné vkladať tyč slnečníka do sklenenej stolovej dosky), je možné kúpiť si trendový slnečník s bočnou tyčou. A netreba sa takéhoto doslova excentrického slnečníka báť. Je dostatočne stabilný a je možné ho do podlahy doslova zaskrutkovať. K slnečníkom si môžete vybrať aj rôzne stojany. Ich hmotnosť sa zvyčajne pohybuje okolo 25 kilogramov. Nie sú však určené na to, aby udržali slnečník na mieste v prípade silného vetra či búrky. V takom prípade myslite na to, že slnečník sa správa ako lodná plachta, len bez lode. A pri silnom vetre môže byť letiaci slnečník nepríjemným projektilom. Preto v prípade blížiacej sa búrky slnečník vždy sklopte.
Pokiaľ uvažujete o väčšom sete záhradného nábytku, možno by nebolo na škodu uvažovať hneď o dvoch slnečníkoch. Pokiaľ sú vhodne umiestnené, zvládnu vytvoriť tieň, ktorý plochou možno predbehne plochu tieňa z markízy.
Nie len človek v lete potrebuje tieň. Vo všeobecnosti zelenina v záhrade vyžaduje slnečné svetlo, ale keď je ho veľa, resp. keď sa slnečné svetlo kombinuje s extrémnou horúčavou a nedostatkom vlahy, môže nastať problém.
Paradajky, uhorky a paprika síce napríklad nebudú šťastné bez šiestich hodín priameho slnečného svetla denne, ale niekedy je toho aj na ne veľa.
Mnohé druhy zeleny vystačia aj s polotieňom - napríklad mrkva a zemiaky.
Listová zelenina vyžaduje len dve až štyri hodiny slnečného svetla.
Preto sa v súčasnosti stále viac presadzuje pestovanie zeleniny pod tieniacimi sieťami. Zatiaľ čo Slovensko túto jar objavilo vyvýšené záhony, v lete isto objaví práve siete. A vy môžete byť jednými z priekopníkov tohto boomu.
Ľahké tieniace siete s tienivosťou menej ako 80% môžete v záhrade využiť veľmi jednoducho.
Ako si vyrobiť takéto sieťované ochranné konštrukcie? Zvyčajne vystačíte aj s existujúcou konštrukciou fóliovníka či skleníka. Stačí na ňu upevniť pomocou sťahovacích pások tieniace siete. V prípade, že nemáte skleník ani fóliovník, môžete si nad záhonmi z rúrok či drevených hranolov vytvoriť pergolám podobné konštrukcie vysoké asi dva metre.
Pre pestovanie pod sieťami sa hodí väčšina listovej a koreňovej zeleniny. Mrkva, hrach, brokolica, zemiaky, reďkovka, šalotka, cibuľa, petržlen, karfiol a mnohé ďalšie môžete spokojne vysadiť do tieňa vytvoreného sieťami.
Tieniace siete chránia rastliny pred spálením slnečným svetlom a stresom z prílišného svetla a horúčavy.
Siete chránia nielen rastliny, ale aj pôdu a znižujú celkovú spotrebu zavlažovacej vody. Chránia rastliny aj v prípade, že je vody naraz priveľa (prívalový a prudko šľahajúci dážď).
Tieniace siete sa používajú aj na ploty.
Tieniace siete so slabšou tienivosťou (80 %) sú určené hlavne na tienenie skleníkov a fóliovníkov. Naopak, na ploty sú určené hustejšie siete s tienivosťou viac ako 80% sú určené skôr na vytvorenie nepriehľadnej bariéry na plotoch. Preto ich radšej nemontujte nad záhony.
Vždy si kúpte sieť rovnako vysokú, ako plot. Ak používate tieniacu sieť, ktorá je vyššia ako plot, nenechajte prečnievajúci okraj voľne sa pohybovať. Prehnite ho a upevnite. Sieť nie je stavaná na neustále ohýbanie (napríklad vetrom), rýchlo by sa poškodila a zničila.
Pred montážou siete na plot reálne zhodnoťte jeho stav. Najmä staršie ploty môžu byť poškodené koróziou (týka sa to hlavne stĺpikov) a po namontovaní siete by pri silnom vetre (napríklad za búrky) mohlo dôjsť k zrúteniu plota.
Veľmi husté tieniace siete si vyžadujú extra pevný plot (stĺpiky zabetónované hlbšie ako 50 centimetrov) a aj hustejšie uchytenie. Opäť ide o ochranu pred vetrom.
Bezpečná platba
Menu
