V závislosti od toho, či preferujeme “čistú” záhradu bez samovoľného množenia rastlín, alebo nám to nevadí, máme dve možnosti.
Ak chceme rastlinám poskytnúť väčšiu voľnosť vo vysemeňovaní, môžeme na niektorých z nich (kocúrnik, levanduľa, orlíček) ponechať suché časti so semenami až do jari.
Ak chceme mať väčší poriadok, odstrihneme ich čo najskôr po odkvitnutí.
Niektorým rastlinám na jeseň hnednú a odumierajú listy. V takom prípade tieto listy tiež odstraňujeme, aby sme sa vyhli šíreniu hniloby v záhone. Rastliny však na zimu prekryjeme vrstvou čečiny, slamy, alebo suchým opadaným lístím. Tým nahradíme rastlinám ochranu, ktorú im zabezpečovali ich vlastné odumreté listy.
Sú však aj rastliny, ktoré sa oplatí ponechať neostrihané aj v zime, pretože plnia dekoračnú funkciu. Napríklad echinops (ježibaba) alebo rudbekia či echinacea môžu ozdobovať záhradu až do skorej jari, kedy ich môžeme ostrihať.
Podobne sú na tom aj vždyzelené trvalky. Listy levandule, dúšky či pakostu určite ponecháme.
Podľa typu predzimnej starostlivosti poznáme v zásade dva typy záhradných ozdobných tráv. Prvé je treba zviazať, aby bol stred trsu chránený pred snehom, ľadom a hlavne mrazom. Sú to napríklad pampové trávy, kavyľ a ozdobnice.
Naopak, niekoré druhy tráv zostávajú zelené aj v zime (kostrava, ostrica) a tie nie je nutné chrániť zväzovaním.
Rovnako perovce a metlice nepotrebujú zväzovanie.
Ozdobné stromy a kry upravujeme rezom v skorej jeseni. Do konca októbra by sme mali byť s touto prácou hotoví.
Ostrihané konáre môžeme pred zimou navŕšiť v kúte záhrady. Takáto kôpka, ktorú tam ponecháme počas zimy, bude vďačným príbytkom pre hmyz. Pomôže však bezpečne prezimovať aj ježkom.
Ak však nechceme v záhrade mať hromadu, ktorá vyzerá, akoby ste sa o záhradu vôbec nestarali, môžete konáre rozdrviť na mulč a ten použiť ako pokrývku na iné rastliny, napríklad ruže.
O tie sa treba postarať za každých okolností. Kríčkové zasypeme zeminou alebo pilinami tak, aby bolo zakryté miesto štepenia.
Stromkové ruže obalíme do jutoviny alebo bielej netkanej textílie.
Ihličnany so slabšími konármi pred zimou zviažeme, aby im hmotnosť snehu neohla, prípadne nezlomila konáre.
Rastliny, ktoré sú v nádobách, sú zvlášť citlivé na chlad. Hlina v črepníkoch a tým aj korene rastlín sú totiž vystavené mrazu nielen zhora, ale aj zboku a zospodu.
Samozrejme, exotické rastliny presúvame podľa druhu na zimu do zimnej záhrady alebo aspoň temperovanej chodby. Dôležité je, aby mali rastliny aj v zime dostatok svetla. Relatívne teplá, ale tmavá pivnica nie je preto dobrý nápad.
Ale aj odolnejšie rastliny nemusia zimu v našich podmienkach zvládnuť. Chránime preto ich korunu alebo korene.
Menšie črepníky s rastlinami môžeme ochrániť jednoducho tak, že ich zakopeme do zeme.
U väčších si musíme pomôcť inak. Bežne ich môžeme obaliť jutou. Ak ich ešte previažeme ozdobnou stužkou, získame zaujímavú dekoráciu.
Druhou voľbou na zazimovanie črepníkov, ale aj korún rastlín je biela netkaná textília. Nepriťahuje slnečné svetlo, takže nedochádza k predčasnému rozbehu jarného rastu. Dokáže však spoľahlivo vytvoriť ochrannú mikroklímu.
Obalené rastliny a kvetináče presúvame zo závetria pri stene domu. Dávame však pozor, aby sme ich nepresunuli na miesto, kde padá v zime napríklad sneh zo strechy, prípadne voda zo žľabov. Chladu, ktorý by prenikal do kvetináčov zospodu zabránime jednoducho tým, že kvetináč položime na kus polystyrénu. Vyberáme si vždy pevný podlahový polystyrén. Mäkký polystyrén by sa mohol pod váhou kvetináča zdeformovať. Následkom by bol pád a možné poškodenie rastliny. A prípadné rozbitie kvetináča.
Nesmieme zabudnúť na to, že vždyzelené rastliny potrebujú aj v zime zálievku. Zďaleka nie takú hojnú ako v lete, ale pravidelnú. Aspoň raz mesačne si preto vytipujme deň bez mrazu a rastliny v črepníku výdatnejšie polejme.
Bezpečná platba
Menu
