Staré tesárske diela využívali do dokonalosti nielen vlastnosti dreva, ale aj tradičného tesárskeho náradia. Totiž sekery, pílky, dláta, uholníka a ceruzky. Pomocou týchto jednoduchých nástrojov dokázali tesárski majstri vytvoriť často trojdimenzionálne spoje dreva, o akých sa ani nesnívamoderným majstrom, zvyknutým na rýchlu pásovú výrobu jedného krovu za druhým. Práve preto, že dokázali vyrobiť rôzne geniálne spoje dreva, nepotrebovali na jeho spájanie ani obyčajné klince, nieto ešte kovania.
Základným tesárskym náradím bola kedysi sekera širočina a zostala preto znakom tesárov dodnes. Tesali sa pomocou nej z drevnej guľatiny hrady, používané na stavanie stien dreveníc aj krovov. Niektoré staré hrady v strechách dosahujú rozmery až 40x60 centimetrov a dĺžku dosahujúcu dve desiatky metrov. Od tejto práce dnešných tesárov odbremenili gátrové píly a sekery sa primerane tomu zmenšili. Dnešná tesárska sekera je už len jednoručná sekera. Stále však má vychýlenú rúčku, aby sa ňou dalo kresať po dĺžke dreva. Kresaniu je prispôsobené aj široké ostrie. Aby tesár nemusel používať zároveň sekeru aj kladivo, je opak sekery prispôsobený pribíjaniu stredne veľkých klincov a aj ich vyťahovaniu.
Priznávame, že sekera sa objavuje už len v rukách starých majstrov, alebo mladých majstrov, ktorí pracujú podľa starých postupov. Pri obnove tradičných stavieb je to isto vítané, ale nie každý chce krov kresaný z jedľového jadra. Moderný ľahký krov tiež nie je na zahodenie. A k nemu patrí aj primerané náradie. Tesárske kladivo je základným náradím modernejšieho tesára.
Aby šlo klince pribíjať čo najrýchlejšie, je hlavica prispôsobená dvoma zlepšovákmi. Prvým je drážkovanie úderovej plochy kladiva. Druhým je výrez s magnetom, do ktorého sa vkladá klinec pred prvým úderom. Vďaka tomuto jednoduchému zariadeniu sa vyhnete klepnutiu po prstoch a práca ide naozaj od ruky. Zručný majster zvládne zatĺcť klinec do dreva na dva údery.
Rúčka moderného tesárskeho kladiva je vyrobená zo sklolaminátu, prípadne na polovicu zo sklolaminátu a ocele (tá tvorí jeden celok s hlavicou kladiva). Sklolaminát má oproti drevu dve výhody. Lepšie tlmí nárazy a nie je náchylný na poškodenie počasím. Ak ho náhodou zabudnete na streche pri úteku pred búrkou, stačí ho utrieť a môžete pokračovať.
Tesárske píly môžu byť dvoch typov. Hranaté rámové s napínaním rámu pomocou povrazu, alebo chvostovky.
Oba typy majú svoje výhody a nevýhody. Pre praktické každodenné použitie sa však azda viac hodia chvostovky, pretože sú úplne nekomplikované. Dĺžka okolo 50 centimetrov by mala stačiť aj na hranoly a hrubšie dosky. Dnešné píly sú vyrábané z naozaj kvalitných ocelí a tepelná úprava zubov je tiež samozrejmosťou. Píly sú dnes dimenzované tak, že vydržia, kým sa nezatupia. Preto dávajte dobrý pozor na to, čo pílite. Ani najlepšia oceľ nie je dimenzovaná na pílenie skrytého klinca. Bohužiaľ, práve tepelná úprava zabraňuje prebrusovaniu zubov a oprave píly.
Rúčky sú už bežne plastové. A práve rúčky väčšiny píl skrývajú zaujímavosť, o ktorej nevedia ani mnohí skúsení používatelia. Rúčka píly je tvarovaná tak, aby sa s rúčkou pri priložení k doske dal merať uhol 90 a 45 stupňov. Vážne, pozrite sa dobre na rúčku píly!
Skúsený používateľ dokáže pílu nastaviť aj podľa odrazu dosky na píle. Ale o tom niekedy inokedy.
Aj keď moderní majstri na to často zabúdajú, dláta správneho tesára by mali byť nabrúsené tak, že sa s nimi dá holiť. Preto sú dláta vyrábané z najlepších chrómvanádiových ocelí a skutočný majster si ich dobrusuje sám. Pre bežné použitie to síce nie je potrebné, ale kto chce vyrábať presné dlaby a čapy, nemal by na to zabúdať.
Rovnako by nemal zabudnúť na to, že je lepšie mať viac rôznych veľkostí dlát. Malé dláta nie sú vhodné na veľké práce. S veľkým dlátom sa zasa nedá dostať do úzkych medzier.
Ostatnou radou je skontrolovať si, či sú kupované dláta určené na prácu s kladivom. Zvyčajne majú spevnený horný okraj rúčky kovovým prstencom. A do dláta sa nikdy neudiera kovovým kladivom, vždy len dreveným mlatom!
Staré tesárske uholníky boli popísané rôznymi uhlami, číslami a tabuľkami. Boli totiž príručnou kalkulačkou majstra, ktorý často musel z hlavy vypočítať uhly strechy a tie potom pomocou uholníka naniesť na opracúvané krokvy. Aj keď je tesársky uholník pravouhlým uholníkom, zároveň je pravítkom. A to hneď štvornásobným. Merať sa dá totiž na vonkajšej aj vnútornej strane oboch ramien.
Možno vás už niekedy napadla otázka: Prečo má tesárska ceruza (klajbas) ten charakteristícký plochý tvar?
Obdĺžnikový prierez tesárskej ceruzky je prispôsobený najčastejšiemu miestu použitia. Teda rôznym strechám, krovom a ďalším šikmým konštrukciám.
Šírka dlhšej strany je ½ palca (12,7 mm) a šírka užšej je štvrť palca, čiže 6,35 mm. Ak teda chcete napríklad vytvoriť pravidelné medzery medzi doskami na podlahe terasy, stačí použiť tesársku ceruzu, ktorú vložíte medzi dosky.
Obdĺžniková je ale aj tuha v tesárskej ceruze. Dá sa preto naostriť zrezaním z jednej strany do ostrého, ale odolného hrotu. Takto zaostrený klajbas môžete využiť napríklad na presné obkreslenie nepravidelných tvarov.To hypoteticky dokáže aj obyčajná ceruzka. Čo však určite nedokáže, je preostrenie do tupého hrotu a možnosť viditeľne značiť aj na menej prívetivé materiály - tehlu, kameň či betón.
Tesárske nástroje v sebe skrývajú storočia vývoja a prispôsobovania, aby plnili svoj účel čo najlepšie. Nebojte sa ich preto zobrať do rúk a venovať sa svojmu projektu. Pri troche cviku môže byť majstrom každý.
Bezpečná platba
Menu
