Miešanie betónu nie je komplikované. Ak potrebujeme malé množstvo betónu, nemusíme ani špiniť miešačku.
Lepšie je však mať na stredne veľké projekty pripravenú miešačku. Novú alebo starú. Vždy si však musíme byť istí, že jej elektrické zapojenie je úplne v poriadku. Staršie miešačky sú síce mechanicky odolné, ale izolácie majú za sebou desiatky rokov práce v ťažkých podmienkach. A kombinácia vody, kovovej konštrukcie a elektriny zapríčinila už mnoho nešťastí.
Okrem miešačky na betónovanie nepotrebujeme žiadnu inú techniku. Vystačíme so základným náradím. Zíde sa dobrá oceľová lopata, murárska lyžica (kelňa) a fúrik.
V betóne sú tri povinné a jedna dobrovoľná zložka. Povinné sú cement, štrk (skôr štrkopiesok) a voda. Dobrovoľnou prísadou sú plastifikátory a ďalšie látky, ktoré zlepšia vlastnosti betónu.
Pozrime sa najskôr na cement. Toho sa vyrába sa niekoľko druhov. Základným delením je rozdelenie na čistý portlandský cement a zmeskový cement. To nás až tak trápiť nemusí. Na Slovensku je štandardom portlandský cement. Jeho základom je tzv. portlandský slinok a obsahu maximálne 5 percent iných prímesí. Musíme si skôr dať pozor na čísla a skratky, ktorými sú označené vrecká s cementom. Najpoužívanejším cementom je cement s označením 32,5. Hodí sa na väčšinu drobných projektov. Cement s označením 42,5 je vhodnejší na stavby, kde sa vyžaduje vyššia pevnosť. Čiže čosi skôr pre profíkov. Na pätku pod stĺpik alebo na chodník pred dom je betón z takéhoto cementu skôr luxusom.
Ak sme spomenuli skratky, myslíme tu na písmená R a N, ktoré sa objavujú v kombinácií s číslami 32,5 a 42,5. Cement označený písmenom R je tzv. rýchly, teda počiatočné hodnoty pevnosti dosiahne veľmi rýchlo.
Pre bežné použitie stačí aj betón s označením N, čiže normálny. Pri jednom aj druhom cemente nezabudnime na to, že podmienečne pochôdzny môže byť už na druhý deň, plnú pevnosť dosiahne až po určitom čase, štandardne 28 dňoch.
Druhou dôležitou zložkou je štrk. Ak ste videli zábery z opráv mosta v Hlohovci, bolo na nich vidieť veľké kamene, ktoré fakticky neboli prepojené cementom. Je doslova zázrak, že most vydržal bez opráv tak dlho.
Štrk, resp. štrkopiesok je “kostrou” betónu. Jednotlivé zrná a kamienky sú v dobrom betóne obalené cementom a keď zmes vytuhne, vytvorí sa jednoliata masa.
Štrkopiesok môžeme získať pekne po starom z riečnych naplavenín. Takto získaný štrkopiesok je guľatozrnný. Lepšiu kvalitu betónu dosiahneme, ak si kúpime a necháme doviezť ťažený štrkopiesok frakcie 0-8. Znamená to, že v dovezenej kope sa nachádzajú všetky veľkosti kamenných zrniek od prachových po 8 milimetrov. Tento materiál s ostrými hranami je na betónovanie vhodnejší.
V každom prípade by štrkopiesok mal byť čistý, bez organických prímesí (rôzne korene, listy, tráva a podobne) a čo najsuchší. Pri mokrom piesku sa v domácich podmienkach ťažko určuje potrebný objem vody do výslednej zmesi.
Treťou zložkou betónu je voda. Nemusí byť rovno z vodovodu, podmienkou však je, že musí byť čistá.
Spomenuli sme aj dobrovoľné prísady. Tými sú plastifikátory, čiže látky, ktoré pomáhajú znižovať spotrebu vody. Dnešné cementy sú oproti niekdajším veľmi jemné. Aby sa z takéhoto cementu vytvorila ideálna betónová zmes, potrebujeme viac vody. Vodnatý betón je však nevhodný na betónovanie. V riedkom betóne sa kamienky usádzajú na dne, zatiaľ čo hore zostáva iba voda. Podobne, ako keď sa v hrnci s gulášom usadí mäso dole. Betón by však nemal vyzerať ako guláš. Okrem toho sa zvyšná voda musí z betónu odpariť. To prispieva k vzniku prasklín v betóne.
Hotový namiešaný betón by skôr mal pripomínať hustú kašu. Preto do miešačky pridávame podľa návodu aj plastifikátor. Kúpime ho v stavebninách spolu s cementom. Prípadne môžeme použiť kuchynský saponát. Na jednu osemdesiatlitrovú miešačku stačí jedna polievková lyžica.
Betónovú zmes môžeme namiešať aj bez miešačky. Stačí nám fúrik, motyka a silné ruky. Na jeden fúrik potrebujeme približne jedno vedro vody, jedno vedro cementu a tri vedrá piesku.
Najskôr zmiešame nasucho zmes piesku a cementu. Potom dolievame vodu a motykou zmes premiešavame, až kým nie je masa pekne rovnomerná.
Teoretickú prípravu máme za sebou, môžeme teda začať miešať. Do miešačky najskôr nalejeme vodu. Aj keď máme k dispozícii vodu z hadice, nalievame vodu vedrami, aby sme mali prehľad, koľko vody sa už v zmesi nachádza. Na začiatok stačí len namočiť miešačku. Potom pridávame cement a štrkopiesok v pomere 1 ku 5. Čiže na jednu lopatu cementu päť lopát štrkopiesku. Následne pridávame podľa potreby vodu a jednu dávku plastifikátora.
S presnejším miešaním si môžeme pomôcť tak, že si vypočítame objem miešačky, alebo ju jednoducho naplníme vodou. Vodu potom vylejeme do suda či “vykýblujeme” a tak získame údaj o objeme. Nezabudnime, že pri miešaní nebýva miešačka plná betónu. Podľa typu môže byť bubon naplnený na ⅔ či len ½ objemu. Potom podľa trojčlenky rozpočítame jednotlivé ingrediencie. Ak sa nám podarí vyrobiť vo všetkých miešačkách rovnaký betón, bude projekt vyzerať lepšie a bude aj trvácnejší.
Pri výpočte môžeme používať tieto orientačné hodnoty: Na jeden kubický meter betónu by sme mali minúť 300-400 kilogramov cementu, 1800 kilogramov štrkopiesku a 170 litrov vody.
Bezpečná platba
Menu
