Viete, čo je to kapucňovka okrovohnedastá? Je to smrteľne jedovatá huba, ktorá klame telom. Vyzerá nevinne, dokonca lahodne. Mnohí si ju už zamenili s “podpňovkami” a zle na to doplatili.
Nezanedbajme preto teoretickú prípravu. Najmä ak vieme, že huby nie sú len lahodným jedlom, ale môžu byť aj nebezpečným jedom. A zďaleka nie všetky huby dávajú najavo svoju jedovatosť tak okato, ako červené muchotrávky.
Preto si občas zopakujme, ako vyzerajú huby, ktoré máme zbierať. Nezabudnime na to, že aj jedlé huby majú svojich “dvojníkov”, ktorí síce nebývajú vždy smrteľne jedovaté - zato polievku dokážu skaziť spoľahlivo.
Atlas húb, či webové stránky s hubárskymi úlovkami by preto mali byť samozrejmou súčasťou našej prípravy.
Zbierajme len tie huby, ktoré dokážeme identifikovať ako jedlé. Výnimkou sú jedlé, ale zákonom chránené huby. Nechajme tieto výnimočné stvorenia rásť a množiť sa. Tak ich budú môcť obdivovať aj ďalšie generácie hubárov.
K teoretickej príprave väčšiny hubárov zrejme patrí aj upozornenie, že vjazd na lesné cesty je zákonom zakázaný. Preto zaparkujme auto radšej pred lesom. V opačnom prípade sa vystavujeme riziku pokuty až 300 eur v správnom konaní.
Keď sme už absolvovali vychádzku od auta do lesa a našli sme prvý hríb, nerežeme ho nožíkom. Radšej ho vyberieme zo zeme celý. Nie je to preto, že by podhubie postihlo nešťastie v podobe hniloby či plesne, ako sa to kedysi tradovalo.
Dôvod je iný. Na spodnej časti “hlúbika” si môžeme všimnúť rozlišovacie znaky, ktoré nás varujú pred omylom. Napríklad si všimneme, že huba, ktorú držíme v ruke nie je “pečiarka”, ale trochu odfarbená muchotrávka zelená.
Otvor, ktorý zostal v pôde po vybranej hube, môžeme zakryť lístím. V počasí bez dažďa to bude pre podhubie isto vhodné.
Ak v lese nájdeme a identifikujeme nejedlú hubu, nie je našou úlohou ju rozkopať či zadláviť. Aj jedovaté huby majú svoje miesto v prírode (inak by tam nerástli) a často sú najkrajšou ozdobou jesenného lesa.
Nezbierame prestarnuté huby, pretože sa tak či tak zničia samotnou prepravou a zvyčajne sú v nich “zabývané” červíčky.
Rovnako je lepšie nechať malé nedorastené huby pre ďalších hubárov. Tieto huby totiž nemajú rozvinuté všetky rozlišovacie znaky. Človek, ktorý nájde rovnaký hríb o niekoľko dní, ho už bude vedieť správne identifikovať.
Ak sme v lese objavili hubu, ktorú nedokážeme pri najlepšej snahe identifikovať, môžeme ju nafotiť, prípadne zobrať a skúsiť sa poradiť s odborníkmi. Mykologické poradne sú dostupné na viacerých miestach na Slovensku.
Zvyšky pôdy z hlúbika aj ďalšie nečistoty z húb odstránime pomocou malého nožíka hneď v lese. Toto očistenie nám ušetrí prácu neskôr. A aj huby vyzerajú omnoho lepšie, keď sú čisté.
Mnohokrát sa už hovorilo o riziku zberu zdravých húb, ktoré sa následne zničia zaparením v plastovej taške (ideálne ešte na zadnom sedadle rozpáleného auta).
Huby preto zbierame vždy do vzdušného košíka, v krajnom prípade do sieťovky.
Rôzne huby sú vhodné na rôzne spôsoby spracovania. Niektoré sa konzervujú, mrazia, ale najčastešie je obyčajné sušenie. Dočistené hub nakrájame na tenké “rezance”.
Sušenie by malo prebiehať na teplom a dobre vetranom mieste. Nikdy však huby nesušíme na priamom slnečnom svetle.
Na sušenie je ideálne tienisté miesto napríklad na terase, balkóne, verande. Skrátka kdekoľvek, kde sa na huby nepozrie Slnko.
Bežným riešením je použitie rôznych rámikov uložených na radiátoroch. Je to celkom dobré riešenie, ale kto pravidelne utiera doma prach, už tuší, kde môže byť problém. Áno, vaše starostlivo sušené huby budú rýchlo plné prachu. To si do polievky nikto dávať nechce.
Problémy s priestorom elegantne riešia siete na sušenie. V prvom rade sú skladné. V čase, keď sa nepoužívajú, zaberajú minimum miesta a sú uložené vo vlastnom obale. Aj keď sa rozložia, nezaberajú oveľa viac, ako štvrť štvorcového metra. A predsa využiteľná plocha tých najväčších presahuje dva štvorcové metre. Ako je to možné? Trik sa skrýva v poschodiach. Siete sú poschodové, takže ideálne využívajú priestor.
Pokiaľ budeme sušiť na mieste, kde sa občas môže vyskytnúť silnejší vietor, čiže napríklad na terase alebo balkóne, určite si vyberme model so zipsovým uzáverom. Vyhneme sa tak nepríjemnému znehodnoteniu sušených plodov.
Sieť na sušenie zavesíme na krytom mieste na balkóne a naukladáme do nej huby. O zvyšok sa znova postará príroda. Teplo a vetrík za niekoľko dní vysušia plody lesa a pripravia ich na zimu.
Huby uskladňujeme, až keď sú dokonale vysušené. Len také totiž vydržia bez množenia plesní.
Skladovanie je u väčšiny vysušených plodov veľmi jednoduché. Bežne sa používali aj používajú závesné vrecúška z prírodných tkanín - ľanu alebo bavlny. Je to však starý spôsob, ešte z čias, keď nebolo rozšírené používanie skla.
Žiadnu chybu neurobíme, ak huby uskladníme vo väčších či menších sklenených pohároch alebo dózach. Dôležitý je tesný uzáver. Miesto skladovania by malo byť tmavé a suché.
Tak vám plody jesene budú prinášať radosť z dobrej chuti hubovej omáčky počas celého roka.
Bezpečná platba
Menu
