Hoci domáce králiky prežijú aj vo voľnej prírode, iste je lepšie venovať pozornosť dobrej králikárni. Mala by mať niekoľko oddelení. Pre jednotlivého králika bude stačiť aj rozmer klietky 60 x 60 centimetrov, pre samicu s mladými radšej 120x60 centimetrov. Počítajme s tým, že budeme mať samca a dve chovné samice, to sú už tri klietky. Ak budeme oddeľovať odchované mladé zajace a triediť ich podľa pohlavia, pripočítajme ešte dve väčšie klietky.
O stavbe králikárne si povieme inokedy. Či ju už vyrobíme sami, alebo si ju zadovážime už hotovú, vždy ju umiestnime na svetlé miesto, ale tak, aby v lete nebola na priamom slnku. Králiky znesú bez problémov naše zimy. Čo im nesvedčí, je teplo a vlhko. Je to totiž ideálne prostredie na šírenie parazitov a chorôb.
Ak máte na dvore nepoužívaný chliev pre prasa, môžete na chov králikov použiť aj ten. Hygiena je v jednom aj druhom prípade povinnosťou číslo jeden.
Každú klietku v králikárni je nutné vybaviť niekoľkými zariadeniami, nevyhnutnými na chov. V prvom rade je to napájačka. Zabudnime na misky s vodou. Moderná niplová napájačka (možno aj pripojená na rozvod pitnej vody) zaistí dostatok čistej vody a ochráni králiky pred chorobami.
Krmivo králikom podávame z misiek. Ako vieme z rozprávky “Dívka na košteti”, králiky hlodajú. Takže pevná kameninová miska alebo nerezová miska je to správne kŕmidlo, ktoré odolá hlodavým zubom králikov. Okrem misky budú králiky potrebovať aj jasle, čiže závesné kŕmidlo na seno a ďalšie objemové krmivá.
Hovorí sa, že králik nesmie nikdy vyhladnúť. Táto poučka platí najmä preto, že králik, ktorý má prázdne kŕmidlá, sa začne živiť napríklad znečistenou podstielkou. A to je základ chorôb a úhynu.
Pri starostlivosti o králiky nezabudnite ani na to, že králiky sú aktívne aj počas noci. Nie je preto vôbec zlým zvykom naplniť im kŕmidlá a napájačky aj večer.
A čím ich naplniť? Králiky sú bylinožravce. Základom krmiva je preto seno. K nemu môžeme pridať pšenicu, jačmeň, prípadne dôkladne vysušené nesladké pečivo. Vhodná je aj zelenina a ovocie. Kŕmenie granulami tiež nie je na zahodenie. Aby králiky mali čo hlodať, vložme im do klietok aj konáre ovocných stromov či vŕby.
Najlepšie je zohnať králiky od známeho chovateľa. Okrem spoľahlivých zvierat môžete získať aj rady, ktoré sú pre začiatočníka vždy cenné. Ak nemáte v okolí žiadneho chovateľa, obráťte sa na inzertné portály.Pre začínajúceho chovateľa sú najvhodnejšie malé a stredné plemená. Po získaní skúseností môžete prejsť na veľké a obrovské plemená. Najmenej náročné na chov sú napríklad novozélandský, viedenský, francúzsky králik, slovenský sivomodrý, prípadne malá či veľká činčila.
Králiky sa množia… ako králiky. Preto sú vhodné pre chov na mäso. Samica môže mať za ideálnych podmienok mláďatá až osemkrát za rok, rozumné ale je, ak má len dva vrhy. Chovný samec aj samica by mali mať aspoň pol roka, u väčších plemien až osem mesiacov. Ak chceme chovať králiky, nie je nutné mať doma aj samca. Na druhej strane je to vhodné, pretože ak si sami zaistíme samca, budeme vedieť, že nie je príbuzný so samicami. Pomôže to aj pri párení. Nemusíme so samicou cestovať, stačí ak ju preložíme z jej klietky k samcovi. Tento postup je dôležitý. Samica si vtedy nebráni teritórium a samec si zasa nové teritórium neznačkuje. Ideálne je pripustiť samice na jar. Že je samica pripravená na párenie, rozohnáme podľa toho, že sa obtiera bradou o vybavenie klietky a rozhrabáva podstielku. Samotné párenie nemusíme presne načasovať. U králikov totiž spúšťa ovuláciu párenie. Niekedy sa po piatich až siedmich dňoch zvykne párenie zopakovať. Ak samica toto druhé párenie odmieta, je jasné, že prvé bolo úspešné.
Králiky sú gravidné približne mesiac. Na konci tohto obdobia si samica pripravuje hniezdo.Pôrod nastáva zvyčajne v noci. Nezabudnime samici pripraviť dostatok vody do napájačky.
Mláďatá sa počas prvých dvoch týždňov živia výlučne materským mliekom. Samicu zbytočne nevyrušujeme. Ak potrebujeme zasiahnuť do hniezda, používame rukavice. Po troch týždňoch začnú malé zajačiky vyliezať z hniezda. Ako prevencia kokcidiózy sa hodí krmivo s kokcidiostatikami.
Treba si dať pozor a dostatočne zavčasu oddeliť samce od samíc. Králiky sa môžu rozmnožovať už od troch až štyroch mesiacov veku a veľmi ľahko a rýchlo môže dôjsť k nechcenému množeniu mladých zvierat.
Najčastejšou trojicou chorôb sú mor králikov, myxomatóza a kokcidióza.
Mor sa objavuje najmä na jar a na jeseň. Je to vysoko nákazlivá choroba, ktorá dokáže zlikvidovať celý chov v krátkom čase. Ak zasiahne králiky, zvyčajne si ani nestihnete všimnúť príznaky.
Myxomatóza sa prejavuje opuchmi viečok, tváre a uší, zápalom spojiviek a nechuťou žrať. Je takmer rovnako smrteľná ako mor. Prenáša ju najmä bodavý hmyz, ale môžete si ju do chovu doviezť aj s novým zvieraťom, ktoré niekto ponúkal za podozrivo výhodnú cenu.
Obe choroby nie je možné liečiť, ale veľmi ľahko im môžete predísť pravidelným vakcinovaním králikov.
Kokcidióza sa prejavuje hnačkami, slabosťou a stratou hmotnosti. Je spôsobená parazitmi a najlepšou prevenciou je hygiena chovu a používanie antikokcidík v krmive a vode. Najnáchylnejšie sú nádejné mladé zajace do veku asi 10 týždňov a staré kusy.
Aj keď posledný odstavec môže znieť odstrašujúco, opak je pravdou. Choroby králikov už zďaleka nie sú takými strašiakmi. Vieme proti nim bojovať najmä pravidelnou a zodpovednou starostlivosťou. Pri dodržaní rozumných preventívnych opatrení je chov králikov na mäso a kožušinu ziskovým podnikom s uspokojivým prínosom. Napríklad vo forme kvalitného dieteticky hodnotného mäsa. Dôslednou starostlivosťou môžete dosiahnuť zdravý a produktívny chov.
Bezpečná platba
Menu
