Podotýkame, že rady platia pre obyčajné sekery na sekanie či štiepanie dreva. Kálačky sú iná liga a necháme si ich nabudúce.
Aj keď vo všeobecnosti platí, že väčší nástroj má vyšší výkon, nie vždy táto poučka platí na sto percent. Najmä ak berieme do úvahy aj také premenné, ako sú skúsenosti či sila a vytrvalosť používateľa.
Pri jednoduchej sekere je lepšie ako čistú hmotnosť a veľkosť sledovať jej ovládateľnosť. A tá sa líši od človeka k človeku, pretože každý z nás je inak stavaný a má iné skúsenosti s prácou so sekerou.
V zásade ale môžeme pre seba vybrať sekeru nasledovne:
Keď chytíme sekeru hneď za hlavicou a predpažíme s poriskom priloženým k ruke, nemalo by porisko siahať ďalej, ako po hrudník. Ak máme koniec poriska niekde na pleci, nebude sa nám so sekerou dobre pracovať. Na štiepanie dreva je lepšia kratšia sekera.
Iste, ťažšia sekera naberie počas švihu viac energie, ktorú potom odovzdá klátiku. Ale aj my sa pri jej dvíhaní skôr vyčerpáme.
Testom, či je vybratá sekera pre nás vhodná, resp. či nie je priťažká, je nasledovný cvik: Sekeru chytíme za koniec poriska a necháme ju voľne visieť pri nohe. Potom ju zdvihneme pohybom zápästia tak, aby sekera bola vo vodorovnej polohe. Ak s týmto cvikom nemáme žiadne problémy, sekera je pre nás vhodná. Ak máme problém zdvihnúť ju, vyberieme si z ponuky ľahšiu.
Tieto testy bez problémov vykonáte aj v predajni pred pultom so sekerami.
Na otázku, aká sekera je ideálna na ktorú prácu, teda neexistuje univerzálna odpoveď. Lepšie je pýtať sa, aká sekera je vhodná pre toho-ktorého používateľa.
Malé (tábornícke) sú zvyčajne základom, ktorým nič nepokazíte. Dajú sa použiť na štiepanie drobnejšieho dreva, triesok, prípadne v lese na očistenie haluziny.
Stredne veľké sekery so stredne dlhou rúčkou sa dajú po troche cviku použiť ako jednoručné, ale aj dvojručné sekery na štiepanie väčších špalkov dreva.
Tie najdlhšie sekery sú vyslovene vhodné len na štiepanie dvoma rukami - pri nami spomínanom cviku so zdvíhaním sekery by s nimi mali problém viacerí. Sekery s dlhšou rúčkou sú však považované za bezpečnejšie - pri prípadnom premáchnutí nehrozí také nebezpečenstvo, že trafíme vlastnú nohu.
Aby sme však nemuseli používať zbytočne dlhé sekery, stačí umiestniť štiepané polienko na vzdialenejšiu stranu penky. Ak aj netrafíme, stále zostáva plocha penky, ktorá ochráni naše nohy pred sekerou.
Ak nemáme dostatok skúseností s triafaním klátika sekom sekery, môžeme klátik naťuknúť na sekeru a udrieť o penku klátik aj sekeru.
Samozrejme, sekerou nikdy nesekáme bez pevnej podložky. Až príliš veľa dobrých sekier už doplatilo na zatupenie zaborením do kamenistej hliny po preseknutí klátika. A dobrá sekera z kvalitnej ocele sa brúsi podstatne horšie ako sekera z mäkkého materiálu.
Bezpečná platba
Menu
