Iste, je to rada, ktorú čítate v každom druhom článku. Ale je to rada, ktorú sa oplatí počúvať. Pretože ak ju každý skúsený záhradkár a záhradník opakuje, znamená, že na nej niečo bude. Rozplánujte si teda, čo chcete v záhrade stihnúť a najmä kedy. Jarné práce sú totiž často pretekmi s časom a najmä počasím. Niektoré je však potrebné urobiť skôr, napríklad zostrihať stromy a pripraviť skleník, iné (výsadba a siatie zeleniny) počkajú na neskôr - a niektoré až takmer do leta. Samozrejme, aj siatie na pestovanie priesad nesmiete zmeškať. Rovnako existujú práce, ktoré majú vyššiu a nižšiu prioritu.
Napríklad mumifikované plody z ovocných stromov musia zo záhrady bezpodmienečne preč - a to čo najskôr. Ale vyčistenie špár v chodníku môže spokojne počkať na neskôr - trebárs až do leta. Rovnako je dobré čo najskôr na jar vykonať v záhrade upratovanie. Netýka sa len vyhrabania trávy a zaviatych listov, ale aj opráv všetkého, čo sa pokazilo počas zimy. Najmä drevo môže byť po zime poškodené a bude vyžadovať opravu či aspoň premaľovanie.
Bohužiaľ, nemáme funkčnú krištáľovú guľu, takže nemôžeme predpovedať, akú bude počasie počas jari. Preto nemôžeme dať ani presnú odpoveď na to, kedy vyraziť von. Dobré je však využiť pekné počasie na práce vonku. Aj keď je to niekedy len pekné a neobvykle teplé popoludnie po návrate z práce. Na ostrihanie jedného kríčka alebo stromu je to času dosť. A navyše strávite čas na čerstvom vzduchu.
Počasie na jar vie byť nepríjemné a premenlivé. A nielen v apríli. Ak radíme využiť aj tie horšie dni, nemyslíme tým, aby ste rýľovali v mraze či daždi. Nie vždy sa jarné práce dajú vykonávať vonku. Nie je to však dôvod, aby záhradkár vyhlásil ďalší týždeň “zimného spánku”. Zlé počasie vonku sa isto dá využiť na kontrolu a opravy všetkého náradia. Určite sa lepšie začnú práce vonku, keď sú nožnice nabrúsené, naolejované a keď motyka nevypadáva z rúčky.Ak náradie nemáte, zlé počasie treba brať ako príležitosť, aby ste sa vypravili na nákupy a zaobstarali si všetko, čo potrebujete. Motyky niekoľkých veľkostí, hrable, vedro, fúrik, vidly, rýľ, nožnice na konáre - to všetko v záhrade isto zužitkujete.
Nezabúdajte ani na vzdelávanie. Aj keď nemôžete ešte fyzicky behať po hriadkach či okrasných záhonoch, môžete to urobiť aspoň virtuálne. Nech sa rozhodnete pestovať čokoľvek, naštudujte si, ako to urobiť. Zistite si tiež, akú kyslosť má pôda vo vašej záhrade, resp. ako túto hodnotu zmerať. Od tejto vlastnosti závisí aké plodiny či okrasné rastliny sa budú do nej hodiť. Rovnako zistite aj typ pôdy, jej dobré a zlé vlastnosti. Či rýchlo schne, alebo naopak drží vlahu dlho. Využite preto čas, ktorý vám ponúka zlé počasie.
“Moja stará mama a starý otec stíhali obrobiť celú záhradu, sad aj záhumenku, musím teda aj ja”.
Ibaže stará mama a starý otec vyrástli v prostredí, kde sa učili od mala, ako má fungovať malé hospodárstvo. Ak sa napríklad nenaučili štepiť stromy doma, naučili ich to v škole. A keď už boli na dôchodku, nemali alebo nemajú inú prácu a často ani inú zábavu - iba starostlivosť o dom a záhradu.
Preto si radšej naplánujte menej. Napríklad nemusíte vypestovať všetky druhy zeleniny, ktoré vidíte v obchode na stojane so semienkami. Radšej si z ponuky vyberte len tú zeleninu, ktorá vám skutočne chutí, prípadne takú, ktorú pravidelne využívate v kuchyni. Pre zamestnaného človeka môže byť záhon nenáročných byliniek lepší ako lán zemiakov.
Tak isto nemusíte obhospodáriť celú záhradu len preto, že to je od nepamäti orná pôda. Iste, je škoda nechať pôdu ležať úhorom, ale ak máte aj iné zamestnanie, bude to možno rozumnejšie. Veľká plocha a veľa rastlín na nej zvyšujú riziko pestovateľských chýb a zbytočného stresu. A keď sa veľké objemy skombinujú s neskúseným záhradkárom, chyba sa stane. Rozdiel medzi neskúseným a skúseným záhradkárom je možno len v tom, že skúsený už s chybami viac počíta a preto ho neznechutia. Naopak, pre začiatočníka môže byť chyba doslova zdrvujúca a po prvom neúspechu sa už k záhradke nevráti.