Jablká sú naším najrozšírenejším ovocím. Sú zásobárňou vitamínov pre všetkých a dokážu priniesť chuť leta aj do zimy, ba preniesť ju až do budúcej jari. Aby sme plne využili potenciál, ktorý v sebe ukrývajú, pripravili sme pre vás inšpiráciu na viaceré možnosti, ako jablká skladovať a spracovávať. Takže, či už máte s jablkami skúsenosť (a najmä ak nemáte), hor sa do čítania!
To, aby vám jablká vydržali až takmer do ďalšej úrody včasných odrôd, si zaistíte už pri zbere. Jablká musia byť pripravené na zber. Znamená to, že sa aj so stopkou odtrhnú od stromu po miernom pootočení či nadvihnutí jablka.
K výbave každého správneho ovocinára patrí aj vysoký rebrík a oberák. Rebrík využije aj pri reze (návod ako naň nájdete v tomto článku) a oberák zaistí bezpečný zber aj u tých najexponovanejších konárov. Už pri zbere je vhodné jablká preberať a rozdeliť ich na tie, ktoré sa oplatí skladovať a na zvyšok, ktorý sa spracuje. Všetky akokoľvek poškodené jablká vyraďujeme zo skladovania. Platí to pre prasknuté, otlčené a stlačené plody, ale aj tie, ktorým chýba taký detail, ako stopka.
Ako uskladniť jablká
Miestnosť na uskladnenie jabĺk by mala byť dostatočne (nie extrémne) vlhká a zatemnená. Vyplýva z toho, samozrejme, pivnica. Ak nie je vlhkosť v miestnosti dostatočná, vždy je možné zvýšiť ju odparovaním z nádoby s vodou. Jablká by mali byť uskladnené v jednotlivých vrstvách. Či už samostatne v policiach, alebo v plochých bedničkách. Ak nemáme dostatočné priestory na takéto uskladnenie a jablká skladujeme v hlbokých bedničkách, musíme počítať s vyššími stratami. Jablká, ktoré nie sú vhodné na dlhodobé zimné skladovanie, môžeme spracovať.
Možností, ako spracovať jablká na zimu, je mnoho. Vybrali sme pre vás najobľúbenejšie spôsoby:
Vlastné jablká sú vynikajúcou príležitosťou napríklad na výrobu detskej “predsnídávky” - desiatovej pochúťky - jablkového pyré v bio kvalite. Stačí jablká len očistiť, nakrájať na štvrťky a s trochou vody podusiť do mäkka a potom rozmixovať. Ak chceme, môžeme pyré ochutiť napríklad škoricou. Z hľadiska zdravej výživy je jablkové pyré je už samotné veľkou dávkou cukrov, preto nie je vhodné dosladzovať ho. Môžeme ho hneď podávať, zmraziť, či zavariť. Je pochúťkou najmä pre deti, ktoré si pochutia aj na samotnom pyré, prípadne ho môžeme naplniť do palaciniek.
Surové pyré môže byť u letných odrôd zároveň vynikajúcim polotovarom, resp. doplnkovou surovinou pri výrobe kečupu. Stačí do vášho obľúbeného receptu pridať ⅕ jabĺk. Na výslednú chuť to určite nebude mať negatívny vplyv a objem kečupu sa významne zvýši.
Hneď na začiatku upozorňujeme, že na sušenie sa nehodia plody, ktoré sú poškodené údermi, so začínajúcou hnilobou a podobné “šmakocinky”.
Jablká rozkrojíme, odstránime jadrovník a nakrájame na mesiačiky široké asi pol centimetra, možno aj trochu viac. Ďalšie úpravy závisia od chuti. Niekto namočí jablká do jemného (0,1-0,2 % roztoku kyseliny citrónovej, aby jablká nezhnedli, niekto ich radšej posype škoricou.
Samotné sušenie môžeme zveriť sušičke, ktorá sa o všetko postará sama. Ak máme viac voľného času, na sušenie poslúži aj rúra, ktorú zohrejeme na 50 - 70 °C. Nakrájané jabĺčka poukladáme na papierom vyložené plechy a necháme dve hodiny hriať pri pootvorených dvierkach, potom vypneme, necháme vychladnúť, rezy otočíme a spustíme rúru znova. V lete je možné jablká sušiť aj vonku, ale treba ich chrániť pred hmyzom. Viac sme sa sušeniu ovocia, nielen jabĺk venovali aj v samostatnom článku: Sušenie ovocia v sušičke alebo rúre.
Podobne ako pri sušení, aj pri lisovaní používame len zdravé plody. Jablká zvyčajne nie je potrebné pred lisovaním umývať. Ak je to predsa len potrebné, veľkú službu urobí obyčajná plastová prepravka naplnená vodou. Do nej môžeme jablká vkladať po viac kusoch naukladaných v plastovej bedničke na ovocie a oplachovať. Aby sme dosiahli čo najvyššiu výťažnosť šťavy, je potrebné jablká podrviť. Majte na pamäti, že chceme rozdrviť jablká, ale nie semienka. Ak ich rozdrvíme, poškodíme výslednú chuť muštu.
Lisovanie je jednoduchý proces, aj keď možno fyzicky náročnejší. Pohľad na vytekajúci mušt však námahu bohato vynahradí. Výlisok môžeme použiť ako krmivo pre zvieratá alebo ho pridať do kompostu. Najjednoduchším spôsobom skladovania muštu je zmrazenie v plastových fľašiach. Ak chceme uchovať šťavu bez pomoci mrazničky, môžeme ju zavariť v bežných zaváracích pohároch. Zaujímavým využitím jablkovej šťavy je aj príprava domáceho cideru. Pozrite si recept a návod ako na to.
Ak chceme jablkovú šťavu ešte viac zušľachtiť, necháme ju vykvasiť a vypáliť. Pri použití ušľachtilých kvasiniek získate kalvados. Síce nepravý, ale lepší, ako obyčajná jablkovica. Ak niekto zbiera do kvasu jonatánky, ktoré opadávajú v júlových horúčavách, nikdy nepite jeho jablkovicu:-). Jablká ešte nemajú dostatok cukrov, takže kvas nebude nič moc - a pálenka dobrá len na dezinfekciu. Tak isto do kvasu nepatria nahnité kusy, zemina, tráva, slimáky a ktovie, čo sa ešte dá v záhrade nájsť...
Aby výsledná pálenka nemala chuť ako vyvarené konáre, treba z jabĺk odstrániť stopky. Potom treba jablká rozdrviť. Pomôže sa tým výžive kvasiniek, ktoré sa takto budú ľahšie dostávať k prepotrebnému cukru v dužine. Tak isto sa odstránia vzduchové medzery, ktoré by zostávali medzi jednotlivými jabĺčkami.
Najjednoduchšie je použiť plastové nádoby špeciálne na to určené. Majú všetko potrebné, vrátane madiel, ktoré oceníte pri prevoze kvasu do pálenice. Vyslovene nevhodné sú bežné oceľové sudy a rôzne nádoby neznámeho pôvodu. Nadrvené ovocie naložíme do suda čo najskôr. Naplnenie jedného suda by malo trvať maximálne tri dni. Pred uzavretím môžeme obsah premiešať, potom sud uzatvoríme a nasadíme kvasnú zátku. Potom už do kvasu nezasahujeme.
Nádoby umiestnime do priestorov, kde teplota nepresiahne 25 °C, ideál je medzi 16˚ C -18 °C. Pri kvasení baktérie premieňajú cukry na alkohol a oxid uhličitý. Prvý sa bude vypaľovať, druhý tvorí ochranu kvasu pred nežiaducimi plesňami a aerobnými baktériami. Kvasná zátka zároveň zabraňuje etanolu v odprarovaní a umožňuje sledovať, či je kvas ešte aktívny (bublinkuje). Po skončení kvasenia prestane kvasná zátka bublinkovať a horná časť (koláč) sa prepadne. Odstránime ho a kvas opäť uzavrieme. Ak je možnosť, môžeme ho presunúť na chladnejšie miesto. Dĺžka kvasenia závisí od cukornatosti kvasu, jeho ďalších vlastností, ale aj od teploty.
Termín v pálenici si treba dohodnúť čo najskôr. Dobrá správa je, že jablčný kvas nie je príliš náchylný na stratu arómy, takže niekoľko dní čakania hotového kvasu na vypálenie nie je fatálnou chybou. V pálenici si treba zistiť aj minimálne množstvo kvasu, ktoré pálenica berie na spracovanie a ďalšie podrobnosti. Napríklad, či si netreba priviesť vlastné drevo. Ceny za pálenie sú rôzne, ale väčšinu ceny zhltne spotrebná daň. Ďalšie poplatky sú za použitie pálenice, palivo, likvidáciu zvyšku kvasu a podobne. Výťažnosť zo 100 kilogramov kvasu sa pohybuje okolo 7 litrov 52-percentnej jablkovice.
Na dlhodobé skladovanie alkoholu je najvhodnejšie sklo, najlepšie demižón. Sklo neuvoľňuje do pálenky žiadne látky. Aby sa naopak z pálenky neuvoľňoval alkohol cez veľkú plochu hladiny, je dobré mať demižón primeranej veľkosti plný. Dôležitý je aj priestor - vhodný je priestor so stabilnou teplotou. Najlepšie do 10 °C, ale ak teplota nepresiahne izbovú. je to ešte prijateľné. Naopak, priestory, kde teplota často vystupuje vysoko, nie sú vhodné. Pri správnom uskladnení si budete môcť dobrú úrodu jabĺk vychutnávať aj desiatky rokov po zbere.
Bezpečná platba
Menu
