Každé dobré dielo sa začína od malého a postupne sa rozrastá. Tak je to aj so zeleninovou záhradkou. Tomu, ako s ňou začať, sme sa venovali v predchádzajúcom blogovom článku. Dnes vám povieme, ako si ju vybudovať v minimalistej podobe a aj v malej zeleninovej záhradke si dopestovať veľkú úrodu. Dá sa začať od skutočného minima, ktorým je napríklad stavebné plastové vedro. A tam aj skončiť, alebo časom, ak vás záhradkárčenie chytí viac, sa prepracovať k vyvýšeným záhonom, zimnej záhrade či skleníku. Ale poďme pekne postupne.
Pri výbere plodín do minizáhradky musíte byť obozretní. Najlepšie je začať pestovať to, čo vám chutí, resp. čoho za rok spotrebujete najviac. Väčšina ľudí má pomerne obmedzené stravovacie návyky a striktne dané chute. Vyberajte si rastliny podľa nich. Tak najlepšie využijete aj miniatúrny priestor a z úrody budete mať ozajstnú radosť. A navyše, takýmto spôsobom najviac ušetríte na nákupe potravín.
Aby ste mohli začať so zeleninovou záhradkou, nepotrebujete paradoxne na prvom mieste kus zeme, ale svetlo. Existujú aj plodiny, ktoré prežijú v polotieni, prípadne potrebujú len minimum svetla. Pre väčšinu rastlín, ktoré sú vhodné do malej zeleninovej záhradky, je však minimom 6 hodín priameho slnečného svetla. Až potom prichádza na rad pôda. Začať s pestovaním zeleniny totiž môžeme aj na balkóne - samozrejme, orientovanom na juh či juhozápad.
Ak na pravidlo, podľa ktorého je dôležitejšie svetlo ako pôda zabudneme, môžeme byť svedkom smutného obrazu - nádejný záhradkár sa snaží vypestovať trochu zeleniny na kúsku pôdy v tieni pod betónovým plotom a výsledky sú smutné. Pritom by stačilo, aby opustil svoju fixáciu na pôdu a využil slnečné svetlo, ktoré sa každý deň opiera o múr len pár krokov od plota (zvyčajná situácia napríklad v prejazde medzi ulicou a dvorom). Zelenina sa totiž dá pestovať aj úplne bez pôdy, prípadne len s pôdou vo vedre, či inej vhodnej nádobe. Dobré služby poskytnú aj veľké kvetináče.
Samozrejme, ak sa nejde o kvetináč, ale napríklad o vedro, musí mať v dne vyvŕtané otvory na dne vytvoríme drenážnu vrstvu. Ak plánujete pestovať vyššie rastliny (vysoké paradajky), bude vhodná drenážna vrstva tvorená napríklad kameňmi či úlomkami tehál. Ak budete pestovať nižšie plodiny (kríčkové paradajky) postačí ako drenážna vrstva aj nalámaný molitan. V oboch prípadoch na drenážnu vrstvu položíte vrstvu netkanej textílie, aby nám substrát neprepadával medzi drenáž a upchával ju.
Ako sme práve naznačili, vrchnú vrstvu bude tvoriť substrát. Pokiaľ pestujete už opakovane, dávate pozor, aby sme nesadili rovnaké, prípadne príbuzné druhy rastlín do toho istého substrátu aspoň tri - štyri roky po sebe. Nie je nevyhnutne potrebné substrát každý rok vyhadzovať a kupovať nový, rastliny môžete v substráte prestriedavať. Spomínaná prestávka je dôležitá preto, aby ste zabránili prenosu chorôb. Substrát môžete zmiešať s jemným pieskom a kompostom.
Substrát samotný na úspešné pestovanie zeleniny v malej nádobe zvyčajne nestačí. Preto nesmiete zabúdať na hnojivá (zvyčajne tekuté). A, samozrejme, na pravidelné polievanie. Substrát v nádobách presychá podstatne rýchlejšie ako voľná pôda na záhrade. Jednak vplyvom slnka, ktoré zohrieva aj samotnú nádobu, druhák vplyvom samotných pestovaných rastlín, ktoré sú stavané na to, aby rástli rýchlo - a k tomu potrebujú veľa vody.
A ak by sa niekomu videlo pestovanie v nádobách veľkosti vedra príliš rozšafným, ešte vždy je možné do závesného kvetináča zakúpiť previsnuté odrody rajčiakov. Ak máte priestoru trochu viac ako len balkón, môžeme vyskúšať vyvýšené záhony. Tie je možné umiestniť aj na betónovej ploche - takže voľnú “ornú” pôdu vlastne tiež nepotrebujete. Pokiaľ sa rozhodnete naplniť svoj balkón zeleninou, overte si najskôr jeho nosnosť. Niektoré typy panelákov majú totiž balkóny len “prizvárané” na konštrukciu domu a záťaž by nemuseli zvládnuť.
Reálne človek potrebuje aspoň 250 metrov štvorcových záhonov, aby zásoboval štvorčlennú rodinu. Začínajúci záhradkár často podľahne chybe a chce na balkóne pestovať všetko, čo nájde v katalógu zeleninových odrôd, resp. všetko to, čo pestuje sused na svojom láne a v 100 metrov dlhom skleníku. To určite nie je správny prístup. Začnite radšej od najjednoduchších druhov, ktoré sa osvedčili ako vhodné do minimalistických podmienok.
Paradajky
Bez debaty najvďačnejšia zelenina balkónov. Je možné zakúpiť zakrpatené odrody, ale aj normálne veľké odrody sa zavďačia každému pestovateľovi. Ak si kúpite 5 sadeníc normálnej veľkosti a budete sa o ne dobre starať, nebudete vedieť, čo s úrodou.
Papriky (aj čili)
Ďalšia balkónová zelenina, ktorá má rada teplo a veľa svetla. Na ich pestvovaní nie je nič zložité, dokonca nevyžadujú ani zaštipovanie ako paradajky. Vyžadujú však vyššiu vlhkosť. Jediná starosť je vybrať správnu odrodu v závislosti od vlastnej chuti. Drobné odrody čili je možné pestovať aj v malých kvetináčoch.
Jahody
Trvalo rodiace odrody je možné kúpiť ako normálne veľké jahody aj ako miniatúrne “lesné” odrody. Ideálne je pestovať ich v dlhom samozavlažovacom truhlíku. Zmestia sa do neho 3-4 rastliny a o čerstvé jahody od konca mája do októbra máte postarané.
Bylinky
Ani príchute do jedál nemusíte kupovať chladené v supermarkete, ale odtrhnúť si ich na balkóne. V ponuke sú dokonca špeciálne kvetináče do ktorých môžete nasadiť viac druhov byliniek. Pozor si však musíte dať na kombináciu byliniek. Tymián, rozmarín, majorán a mäta sa dajú kúpiť na jar ako sadeničky. Opäť sa riaďte svojimi chuťami. Nie je problém, ak kúpite
Bazalka
Pestujte ju zvlášť - na rozdiel od ostatných byliniek potrebuje viac vody.
“Šalátovky”
Tentokrát nemyslíme na uhorky, ale na listovú zeleninu, ktorá sa používa ako súčasť zeleninových šalátov. Rukola, portulaka (kuria noha) či polníček (valeriánka) sú nenáročné, rastú doslova ako z vody a na stole sú ľahkou prílohou, ktorá doplní dennú dávku vitamínov
Bezpečná platba
Menu
