Na prvom mieste by sme si mali uvedomiť, že zimné prikrmovanie vtáctva nie je nevyhnutnosť, pokiaľ nenastanú extrémne podmienky (napríklad výnimočne tuhé mrazy, extrémne hrubá snehová pokrývka, alebo zima, ktorá trvá do polovice mája. Vtáctvo prežilo milióny rokov bez prikrmovania. Je však výrazom našej humanity a dobrého srdca, ak poskytneme voľne žijúcim vtáčikom aspoň drobnú podporu v podobe slnečnicových semienok.
Ak sa teda rozhodneme za, povedzme si, kedy začať a kedy skončiť prikrmovanie. Ako sme už naznačili, začať môžeme, keď teploty klesnú pod nulu a objaví sa snehová pokrývka. A skončíme podobne - v momente, keď skončia mrazy a sneh sa stratí. Dlhšie prikrmovanie je zbytočné a aj kontraproduktívne. Jednak vtáctvo “spohodlnie” a namiesto prirodzených zdrojov potravy uprednostní umelo predkladané krmivo. Okrem toho si sami škodíme, pretože drobné spevavce sú počas letnej sezóny našimi prirodzenými spojencami v boji proti škodlivému hmyzu - čo je pre väčšinu z nich prirodzená potrava.
Kŕmidlo by sme mali umiestniť dostatočne vysoko (aspoň 1,5 metra) a na také miesto, ktoré nebude ľahko dosiahnuteľné pre mačky. Znamená to, že vždyzelený živý plot nie je najlepšie riešenie. Neznamená to nevyhnutne, že to musí byť úplne otvorený priestor.
Naopak, vtáky budú vyhľadávať pre konzumáciu prirodzený úkryt, najmä ak sa v priestore vyskytujú dravce. A tie sa na mieste, kde sa koncentruje vtáctvo, vyskytnú skôr či neskôr.
Prikrmované vtáky teda budú veľmi pravdepodobne pendlovať medzi kŕmidlom a najbližším prirodzeným úkrytom.
Pokiaľ dôjde k napadnutiu vtákov lietajúcim dravcom, nemáme dôvod (a priznajme si ani možnosť) zasahovať. Jedná sa o prirodzený prírodný jav.
Čo však môžeme urobiť je, že kŕmidlo nebudeme umiestňovať v blízkosti veľkých sklenených plôch, prípadne ich označíme tak, aby boli pre vtáctvo dobre rozoznateľné.
Krmítko pre vtáky by malo mať širokú striešku, ktorá zakryje krmivo pred snežením a dažďom. Malo by tiež mať dostatočné vysoké okraje, aby ľahké semienka nevyfukoval vietor a zbytočne sme neplytvali.
Základom sú rôzne olejnaté semienka. Obyčajná slnečnica v dostatočná pre väčšinu vtáctva. Kombinovať ju môžeme s repkou, prosom či ovsom. Prípadná prímes kukurice priláka skôr straky a sojky a tie nie sú vždy vítané - hoci sú nádherné.
Sýkorky a ďatle uvítajú aj mäsitejšiu stravu. Nemusí mať hneď formu lojových gulí v sieťke. Bohato stačia aj lojové odrezky. Tie však vždy umiestňujeme tak, aby sa k nim ľahko nedostali mačky - čiže ideálne na tenké konce konárikov.
Korenené a solené mäsové výrobky vtáctvu nikdy neponúkame - slanina (aspoň vo veľkom množstve) nie je vhodné krmivo ani pre nás, nie to ešte pre vtáky.
Rovnako nie je rozumné ponúkať vtákom vodu. V mraze tak či tak zamrzne a ak im ju ponúkneme teplú, hrozí nebezpečenstvo, že vtáky neodolajú pokušeniu a vykúpu sa v nej - samozrejme, s fatálnymi následkami.
Bezpečná platba
Menu
