Kompostovanie je účinná metóda, ako z biologického odpadu, v domácnosti či okolo domu, vyprodukovať kvalitné hnojivo bez chémie. Navyše, kto kompostuje, môže ušetriť na poplatkoch za odpad. Ako správne kompostovať?
Čo je kompostovanie
V našich končinách má veľkú tradíciu. Takmer v každej záhrade sa nájde miesto, kam sa tento odpad sústreďuje. Často sa jedná iba o kopu na zem ukladaného materiálu, inde býva táto kopa ohradená doskami, pletivom, v mnohých prípadoch sú použité kompostéry. Veď pomer biologického a teda využiteľného odpadu v domácnosti dosahuje 35 – 50 %. Prečo by sme ho teda mali bez úžitku vyhadzovať, keď nám môže ušetriť peniaze za prípadný nákup hnojiva? Premena týchto zvyškov z kuchyne, vetvičiek po orezaní stromov a kríkov, trávy po kosení alebo napríklad opadnutého lístia na jeseň na kvalitný humus patrí bezpochyby k najužitočnejším činnostiam, ktoré môžeme pre našu záhradu urobiť.
Ako dlho trvá kompostovanie
Nevyzretý kompost je použiteľný už po prvých 4 až 8 týždňoch. S kvalitným hotovým vyzretým kompostom môžete počítať približne po pol roku. Aktuálne sú dostupné aj rôzne možnosti, ako kompost urýchliť (napríklad urýchľovač kompostu).
Kompostovanie však nie je iba hádzanie odpadu na kopu. Do kompostoviska je potrebné zabezpečiť dostatočný prívod vzduchu, ktorý živí organizmy zodpovedné za rozklad kompostovaného materiálu. Preto je dobré ako prvú vrstvu použiť rozdrvené vetvičky, kúsky nefarbenej lepenky alebo papiera, slamu, zeminu, piliny. Až na túto vrstvu postupne pridávame odpad z kuchyne, posekanú trávu, zvyšky ovocia a zeleniny. Nesmieme zabúdať na správne prekladanie vrstiev s vyšším obsahom dusíka (N) a takých, kde je vyšší pomer uhlíka (C). Práve správny pomer N/C je dôležitý pre vytvorenie kvalitného humusu. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že väčší obsah dusíka obsahujú tzv. zelené látky – tráva, čerstvé lístie, kuchynský odpad zo zeleniny a ovocia, hnoj. Naopak, väčší pomer uhlíka sa nachádza v látkach „hnedých“, kam radíme suché lístie, slamu, kôru, drevnú štiepku, piliny. Pomer zložiek má byť približne 3 diely hnedých a 1 diel zelených. Na urýchlenie naštartovania tohto procesu je vhodné použiť štartovacie kultúry – zmes mikroorganizmov, enzýmov a živín. Väčšinou sa pridávajú niekoľko dní po založení kompostu a celý proces kompostovania skracujú až o polovicu. Čas skracuje aj vkladanie menších častí. Takže napríklad konáre je vhodné posekať na menšie kusy, lepšie však je ich rozdrviť na drobné štiepky.
Základom kompostovania sú vrstvy biologického materiálu. Môže to byť aj obyčajná kopa na zemi. Táto kopa však býva nevzhľadná, navyše zaberá viac miesta ako keď je miesto pre kompostovanie ohradené. Ohrada býva najčastejšie vytvorená z latkového dreva, so zachovaním medzier na účinné prúdenie vzduchu. Drevo navyše pôsobí v záhrade prirodzene. Nakoľko optimálna vlhkosť kompostu sa pohybuje medzi 45 – 60%, drevo rýchlejšie podlieha znehodnoteniu. Preto je vhodné minimálne časť vnútornú ošetriť nejakým ochranným prostriedkom. Mnohokrát sa priestor určený na kompostovanie ohradzuje pletivom. Ideálna je menšia veľkosť oka, aby nám ukladaný materiál nevypadával.
V súčasnosti sa ako vhodný materiál presadzuje plast. Kompostéry z plastu sa vyrábajú v rôznych rozmeroch a prevedeniach. Dôležité je dbať na to, aby mal dostatok primerane veľkých otvorov na cirkuláciu vzduchu. Výhodou plastových typov je, že zaberajú minimum miesta. Výhodou kompostérov ako takých je skrátenie času na vytvorenie kvalitného humusu až o polovicu oproti kompostovaniu na voľnej kope.
Nesmieme zabúdať na vhodné umiestnenie kompostéra v záhrade. Vyhovuje mu skôr tienisté miesto. Na priamom slnku by hrozilo prílišné vysušenie obsahu a tým spomalenie, prípadne zastavenie procesu kompostovania. Taktiež je potrebné zabezpečiť ku kompostéru vhodný prístup. Veľakrát sa k nemu potrebujeme dostať aj s nejakým prostriedkom, ktorým dopravujeme napr. pokosenú trávu, lístie - a to aj v nepriaznivom počasí.
Na to, aby sa premena odpadu na hnojivo udiala rýchlo a bez šírenia nepríjemného zápachu je dôležité dodržať základné pravidlá. Aby sme pochopili, ako prebieha premena odpadu na kvalitný humus, skúsime si túto zmenu kvantity na kvalitu v skratke opísať. Proces kompostovania zahŕňa 2 základné štádiá. Prvé možno rozdeliť na 3 fázy. V každej je pritom dôležitá prítomnosť dostatku kyslíka. Prvou je inicializačná. Baktérie a huby, začnú rozkladať jednoduché cukry, škrobu a bielkovín za súčasného rýchleho nárastu teploty. Tá postupne dosiahne hodnotu zhruba 60° C. Táto fáza trvá relatívne krátko – približne 2 týždne. Po tomto čase dochádza k zníženiu teploty na približne 35° C a postupne sa začína rozklad zložitejších organických materiálov, akými sú tuky, celulóza, lignín. Táto fáza trvá asi trikrát dlhšie, ako prvá. Poslednou je vyčerpanie organických substrátov, s čím je spojený pokles mikrobiálnej aktivity a pokles teploty v závislosti od vonkajších podmienok. Druhým štádiom je stabilizácia kompostu a jeho postupné zrenie. Táto fáza trvá v priemere jeden rok a výsledným produktom je úrodná zemina plná organických látok., ktorá je na záhradke výbornou náhradou maštaľného hnoja.
Materiál vhodný na kompostovanie: pokosená tráva, lístie, posekané vetvičky, drevné štiepky, hobliny, piliny, slama, hnoj, popol z dreva, ovocie, zelenina, nefarbený papier, lepenka, papierové utierky, odpad z kuchyne (nie kosti a mäso)
Materiál nevhodný na kompostovanie: ľudské, psie, mačacie výkaly, kosti, mäso, olej, vetvičky z tuje, plasty, sklo, kovy, farby, riedidlá, chemické prostriedky, farbený papier, jednorazové detské plienky, textil, staré lieky
Dobre vyzretý kompost je kvalitným hnojivom, ktoré v mnohom nahradí aj maštaľný hnoj. Ideálne je ho ešte preosiať cez sito na zeminu. Je vhodný na dodanie výživy trávniku, kde malá vrstvička dodá výživu koreňovému systému trávy, navyše dokáže dobre hospodáriť s dodávanou vlahou. Môžeme ho použiť na prihnojenie zeleninového záhona. Optimálne množstvo je okolo 5 l humusu na 1 m2 plochy. Taktiež je veľmi dobre použiteľný na prihnojenie ovocných stromov, ktorým dodá potrebnú výživu. Veď suroviny, ktoré sme spracovali – tráva, lístie, drevná hmota, ovocie, zelenina a ďalšie – odobrali pri svojom raste zo zeme množstvo výživy. Ich spracovaním na kvalitný humus a jeho použitím pôde tieto cenné látky vraciame a tak bez potreby chemických hnojív udržiavame našu záhradu zdravú a výživnú.
Bezpečná platba
Menu
