Práve teraz ZĽAVA -10% úplne na všetko s kódom JAR10. Platí pre objednávky online - kuriér, Packeta. Neplatí pre osobný odber. 

Radosť z užitočných vecí - teraz aj online | Kinekus

Domácnosť
Kinekus
1
0

Veľká noc = druhé Vianoce?

Všeobecne

Najväčšie sviatky roka, ktorým predchádzajú veľké prípravy. Dni voľna, oddychu, duchovna, pokoja, porozumenia. Návštevy rodín i priateľov. Hostiny. Dary. Tradície, zvyky a symboly. To všetko majú spoločné Vianoce i Veľká noc. Stačí však dodať slovíčko „jar“ a všetkým je jasné, o ktorom sviatku budeme písať.

Odkiaľ sa vzala?

V kresťanskom cirkevnom roku je najstarším a najvýznamnejším sviatkom Veľká noc. Veľkonočné sviatky nám pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Nadväzujú na židovský sviatok- pascha (hebr. pesach), ktorý sa slávi na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva.

Pôvod pomenovania „veľká“ nám vysvetľuje posledná z tzv. desiatich egyptských rán, ktorými Boh potrestal krajinu, keď faraón odmietol prepustiť svojich izraelských otrokov. Počas „veľkej noci“ zomrelo v Egypte všetko prvorodené- okrem prvorodených detí Izraelitov, ktorý si potreli veraje dverí krvou z baránka.

Po poslednej rane faraón izraelský ľud prepustil a ten na čele s Mojžišom Boh previedol cez Červené more. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc- pesach = prechod. Iní vysvetľujú pesach ako obídenie a vzťahujú ho na noc, keď smrť obišla domy potreté baránkovou krvou.

Práve baránok je symbolom Ježiša Krista, ktorý svojou smrťou na kríži a vzkriesením zrušil otroctvo hriechu a otvoril brány večného života. Udalosti spojené s Ježišovým umučením a zmŕtvychvstaním sa odohrali práve počas paschy, preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryjú aj časovo.

Sviatky obdobné veľkonočným však slávili aj pohania, ktorí v jarnom období uctievali solárny kult, teda Slnko, ktoré znamenalo koniec zimy, tmy i hladu. Tzv. solárne sviatky slávili aj starí Slovania, pre ktorých to bol aj začiatok poľnohospodárskych prác. Jar bola pre nich symbolom nového života.

Termín pohyblivý...

Určovanie termínu Veľkej noci bolo v minulosti predmetom mnohých sporov. Dodnes slávia Veľkú noc východná a západná cirkev spoločne len občas.

Termín veľkonočných sviatkov je závislý od lunárneho cyklu- je teda pohyblivý. Veľká noc sa slávi v nedeľu po prvom splne Mesiaca po jarnej rovnodennosti. Jarná rovnodennosť je stanovená na 21. marca. Dátum Veľkej noci sa môže pohybovať v rozmedzí od 22. marca do 25. apríla. 

Tradície a zvyky i trošku symboliky...

KRESŤANSKÉ OBRADY A TRADÍCIE

Keďže sú pre kresťanov veľkonočné sviatky práve tými najväčšími, predchádza im dlhšia a dôsledná príprava. Toto obdobie sa nazýva pôst, začína sa Popolcovou stredou a trvá 40 dní. Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána je prvým dňom tzv. Veľkého týždňa.

V tento deň sa v našich kostoloch svätia bahniatka, ktoré sú „náhradou“ za palmové a olivové ratolesti, ktorými ľud vítal Ježiša pri slávnostnom vstupe do Jeruzalema. Ratolesti sa potom spália na popolec, ktorý sa použije v nasledujúcom roku pri obradoch Popolcovej stredy.

Utrpenie Ježiša Krista nám podrobne opisujú spievané alebo čítané pašie, ktoré sú tiež súčasťou obradov Kvetnej nedele.

Zavŕšením Veľkého týždňa je Veľkonočné trojdnie. Začína sa Zeleným štvrtkom, ktorý je pamiatkou na ustanovenie dvoch sviatostí- Eucharistie a kňazstva.

Predpoludním slávia biskupi sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz a posväcujú na nich oleje, ktoré slúžia pri vysluhovaní mnohých sviatostí.

Večerné sväté omše sú spomienkou na Poslednú večeru Ježiša s učeníkmi a na znak spoluúčasti s Kristovým utrpením v Getsemanskej záhrade utíchnu aj kostolné zvony.

Nasledujúci deň- na Veľký piatok sa po celom svete neslúžia sväté omše a celodenným prísnym pôstom i červenou liturgickou farbou (farbou krvi) si pripomíname utrpenie, umučenie a smrť Krista na kríži. Veľkonočné trojdnie završuje Biela sobota.

V tento deň sa obrady konajú až po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie. Je to liturgicky veľmi bohatá noc bdenia a očakávania Kristovho vzkriesenia.

Obrady sa začínajú zapaľovaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece- paškálu. Na znak radosti z Ježišovho zmŕtvychvstania sa rozväzujú aj zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. 

Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením veľkonočných sviatkov a oslavou vzkrieseného Krista. Liturgicky sa však veľkonočné obdobie končí až na 50. deň po Veľkej noci - na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce).

ĽUDOVÉ ZVYKY A SYMBOLY

V tradičnej kultúre sa s veľkonočnými sviatkami spájali obyčaje spojené s príchodom jari a mali zabezpečiť dobrý začiatok hospodárskeho roka, hojnosť a zdravie ľudí i dobytka. Dnes už mnohé obyčaje zanikli alebo sú na ústupe. Veľká noc však zostáva oslavou novéh   o života i čistoty. Veľké upratovanie príbytkov a varenie typických veľkonočných jedál- bez toho sa stále väčšina domácností na Veľkú noc nezaobíde.

 

Najviac zvykov a obyčajov sa iste viaže k Veľkonočnému pondelku. Tento deň je spájaný najmä s tzv. šibačkou (západ Slovenska), kupačkou (východné Slovensko). Túto tradíciu poznajú vo všetkých slovanských krajinách a má korene ešte v predkresťanskom období.

Na jar, keď všetko pučí novým životom, mali muži šibaním čerstvého vŕbového prútika zabezpečiť plodnosť, zdravie, ohybnosť, mladosť a krásu žien. Korbáč a jeho upletenie bolo vecou cti každého mládenca. Chlapci sa ich učili pliesť od svojich otcov. K šibačke neodmysliteľne patrí aj kupačka alebo oblievačka.

Voda symbolizovala očistu a zdravie. V minulosti bola šibačka dokonca vecou prestíže a bolo by veľkou hanbou, keby niektorá dievčina zostala nevyšibaná a neokúpaná, preto sa chodievalo šibať spontánne všetky dievčatá a ženy od domu k domu.

Symbolom nového života je vajíčko, ktoré bolo zároveň prejavom lásky a priazne, preto dievčatá obdarúvali šibačov maľovanými kraslicami. Mládenci dostávali aj kus koláča a niečo vypiť. Až od minulého storočia je zvykom dávať za šibačku aj peniaze.

Najskôr to boli drobné šestáčiky, ale keďže sa v súčasnosti šibačka zredukovala na návštevu najbližšej rodiny, mnohí malí šibači na Veľkonočný pondelok večer usilovne počítajú aj celkom slušný zárobok, nielen čokoládové vajíčka.

 

Veľkonočný stôl

Vajíčka boli aj neodmysliteľnou súčasťou obradových jedál, pod ktorými sa prehýbali stoly hojnosťou pripomínajúce tie štedrovečerné. Po 40-dňovom pôste bola veru príprava veľkonočných hostín radostnou udalosťou.

Práve Biela sobota bola dňom prípravy jedla, ktoré sa potom na rannej omši v nedeľu posväcovalo. Svätili sa koláče, chlieb, šunka, klobásy, slanina, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ či chren. Z jedla sa dávalo aj dobytku a zvyšky sa nikdy nevyhadzovali- buď sa zakopali alebo spálili.

Pestrosť a hojnosť veľkonočných pokrmov mala zabezpečiť blahobyt a hojnosť celej rodiny v priebehu roka. Tradičnými veľkonočnými jedlami boli vajíčka pripravené na mnohoraké spôsoby a rôzne jedlá z nich. V rodinách sa piekli všelijaké koláče, napr. tradičná paska.

Aj baránok, symbol Veľkej noci, sa objavoval na stoloch, či už ten z mäsa, alebo ako koláč pečený vo forme baránka. Najviac sa azda jedli zásoby odložené zo zabíjačky práve na tento účel- šunka a klobásy, ktoré boli po dlhom pôste vítanou zmenou.

Diskusia
Pridávať príspevky môže len zaregistrovaný zákazník. PRIHLÁSENIE  /  REGISTRÁCIA

V diskusií nie sú žiadne príspevky.
VYBERTE SI TÉMU
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY